Ahojte, máte niekto podobnú skúsenosť?

Dlhodobo sa podrobujem terapii a zažila som rôzne prístupy. V poslednom čase som si uvedomila, že som urobila veľký pokrok, lebo som sa odvážila otvoriť niektoré dôležité témy. Všetko vyzeralo v poriadku, mala som pocit, že sa konečne otváram a som v terapii sama sebou. No potom prišiel zlom. Uvedomila som si, že môj terapeut sa ku mne nespráva, ako by sa mal správať terapeut ku klientovi – s úctou a empatiou – ale skôr ako k nejakému kamarátovi, z ktorého si uťahuje, a veľakrát aj dosť hrubo. Vtipkoval síce už zo začiatku, no nikdy to nebolo vyslovene útočné, zraňujúce či osobné. Na posledných sedeniach som ale mala pocit, ako keby tým vtipkovaním testoval moje hranice, akoby sa ma cielene snažil nahnevať. Či to malo mať nejaký mne neznámy terapeutický účinok, neviem. Keď som mu povedala, že som na neho nahnevaná a prečo to tak cítim, vypočul ma, no v správaní, ktoré som označila, že si ho neprajem, pokračoval, a ešte sa k nemu aj prihlásil, že “to znie ako on”, ako keby bol naň hrdý.

Stalo sa niekomu z vás niekedy niečo podobné ako mne, že išiel na terapiu, ktorá mu aj zo začiatku pomohla, no potom sa niečo negatívne udialo vo vzťahu terapeut-klient, takže ste z toho vyšli s otrasenou dôverou?