Komentáre k Vďačnosť je pamäťou srdca?

Od: Mirka

Mirka — Wed, 05 Oct 2016 22:55:38 +0000

Waw, parádne napísané.
Ďakujem!
V poslednej dobe si to dosť intenzívne uvedomujem “vďačnosť”… A skutočne keď je mi veľmi zle, snažím sa spomenúť si na niečo pekné… Nechcem sa veľmi rozpisovať…no…podľa mňa, keď sa človek nachádza v ťažkej situácii, až vtedy si poriadne začne uvedomovať čo všetko má…čo dobré zažil…akých ma okolo seba ľudí atď. Samozrejme ak nechce ostať v negativizme…inak si na nič dobré či pekné nespomenie…

Od: Veronka97

Veronka97 — Fri, 23 Sep 2016 10:50:37 +0000

Wow, Zuzi, ten nápad sa mi skutočne veľmi páči. Myslím si, že by som to tiež rada vyskúšala, ak smiem… Pred Štedrým dňom ma čakajú nejaké tie predtermíny, ale pozitívne na nich by mohli byť najmä hodnotenia, alebo aj len milý úsmev skúšajúceho. A o to krajší Štedrý deň bez stresu z ďalších skúšok.
Rozumiem, občas je veľmi ťažké nájsť niečo pozitívne na naozaj ťažkom a vyčerpávajúcom dni. Ale zvládla si to. Som Ti naozaj veľmi vďačná za Tvoje zdieľanie. Som rada, že si mi o tom napísala, že si sa o Tvoju skúsenosť podelila.
Možno máš pravdu, možno každý z nás podľa seba usudzuje, či je to správne, alebo nie. Ak však máme naozaj dobrý úmysel v tom, čo robíme, za čo sme vďační a ako vďaku prejavujeme, nemusíme očakávať ocenenie a uznanie od ľudí, ja osobne to skôr robím pre Niekoho tam hore, ktorému som vďačná asi najviac (veď predsa mám byť za čo 😀 ).

Od: Zuzi

Zuzi — Fri, 23 Sep 2016 08:55:15 +0000

Veronka, vďaka za tvoju reakciu a zdieľanie toho, ako to máš ty
Po pravde, sama viem, že prežívať vďačnosť je niekedy ozaj náročné. Ja som počas štúdia, keď sme mali s kamoškami fakt blbé obdobie v medziľudských vzťahoch, skúsila takú výzvu na adventné obdobie. Vyrobila som “ďakovný debilníček” každej kamoške v partii som ho dala so slovami, že si myslím, že každý deň sa nájde aspoň jeden dôvod na radosť, na prejavenie vďaky a že ich teda pozývam do toho, aby si každý deň zapísali aspoň jednu takúto radôstku, nepozerali ich spätne, len sa každý deň zamysleli, či nájdu svetielko v dni, ktorý nás vyčerpal, ubil, boli sme nahnevané, sklamané a tak a dovolenie si to prezrieť celé bude až na Štedrý večer, kedy zapíšeme poslednú vďaku toho obdobia. Či už pôjde len o nečakaný úsmev, ktorý ma poteší alebo niečo významnejšie, že odpadne ranná prednáška a môžme dlhšie spať, či nás niekto obdarí, príjemne zahrejú slnečné lúče miesto chladivého vetra a podobne, verím,že sa niečo nájde, no je to na ich slobode a vôli, či do toho idú so mnou.
Poviem Ti, Veronka riadne som si naložila 😀 Boli dni, kedy som musela sama seba prekonávať a niečo pozitívne v tom dni nájsť, už len sama kvôli sebe lebo som si túto výzvu dala. No, boli aj dni, kedy som zapísala celú stranu- dve, že sa toho tooooľko veľa dialo a vďačnosť i pocit šťastia z toho ma prenikol aj do nasledujúceho dňa. Máš pravdu v tom, že mnoho vecí berieme, ako samozrejmosť a až ich stratíme, tak si uvedomíme,že sme niečo vzácne mali. Mne sa tvoj postoj páči , zo subjektívnych dôvodov. Neviem, kto rozhoduje o tom, či je to správne alebo nie. Možno len ty sama podľa seba. Kto vie? 😉

Od: Veronka97

Veronka97 — Thu, 22 Sep 2016 08:16:39 +0000

Zuzi, ďakujem za tento blog.
Prečítala som si ho viackrát, aby som si dokázala veľa vecí uvedomiť a vziať do svojho života. Páči sa mi ako si túto tému spracovala, rozobrala, vysvetlila a doložila príkladom zo svojho života.
My sme sa na psychológii až tak veľmi touto témou nezaoberali, ale myslím si, že vďačnosti sa dá naučiť aj napríklad tým, že sme každý deň naozaj vďační za nejakú obyčajnú malú vec. Ja som napríklad vďačná za každé nové ráno, pretože si uvedomujem, že nie každý z nás dostáva nové ráno. Som vďačná za svoju vieru, za to, že môžem študovať, že mám kde bývať, čo jesť. Keď si to teraz tak uvedomím, nie sú to iba obyčajné malé veci, pretože mnoho ľudí ich nemá. No my, ktorí ich máme, ich berieme ako samozrejmosť a málokto si uvedomí, ako veľa toho má. K vďačnosti som bola vedená a vychovávaná odmalička, možno preto je pre mňa jednoduchšie prežívať pocit vďačnosti. Neviem či je tento môj postoj správny. Čo si o tom myslíš Ty?