Ako vzniká šikana?

Spoločnosť, v ktorej žijeme je veľmi zložitá a komplikovaná. Na Slovensku je evidentná kríza rodiny. To, čo deti vidia okolo seba, premietajú do úzkostí, depresií, napätia, ktoré sa musí odreagovať. Odreagovávajú to práve agresiou. Šikanovanie v škole je časté. Obeť šikanovania trpí a agresor je častokrát ťažko odhaliteľný.

Kto je obeťou šikany?

Zo skúseností usudzujeme, že obeťou šikanovania je niekto odlišný – psychicky či fyzicky. Zväčša je to dieťa, ktoré sa nevie brániť, má nízke sebavedomie, je ustráchané a bojazlivé. Môže to byť dieťa obézne či s okuliarmi, ale aj „čistý jednotkár“, ktorý sa odlišuje tým, že je šikovný. Obeť šikanovania sa častokrát obviňuje, že si sama môžu za to, čo sa jej deje, že si to zaslúži a agresora provokuje. Keď všetci ostatní fungujú normálne, len obeť šikanovania má „problém“, uverí tomu, že si naozaj za to môže sama.

Kto šikanuje?

Existujú rôzne typy agresorov. Jedným z nich je fyzický typ agresora – vytvára okolo seba strach, cíti v sebe moc. Ďalším z nich je prefíkaný agresor – šikanuje skryto, so sadistickými sklonmi. Učitelia často ani netušia, že práve on by mohol byť agresorom. Obeť sa bojí rozprávať o šikanovaní, často sa šikanovanie odhalí po štvrť roku, či pol roku. Posledným typom agresora šikanovania je agresor, ktorý šikanuje pre radosť. Sám často ani nevie, že šikanuje. Robí to pre pobavenie triedy. Pokiaľ to robí rovnako zdatným jedincom, ktorí mu vedia adekvátne odpovedať, je všetko v poriadku. Väčšinou si však vyberá za obeť človeka, ktorý má hendikep a nevie odpovedať primeraným spôsobom na posmešky. V súčasnosti je fenoménom aj šikanovanie, ktoré prebieha prostredníctvom internetu či mobilov.  Toto je pre dospelých omnoho ťažšie zachytiteľné a rodič ani nevie, že jeho dieťa šikanujú.

Čo prežívajú obete?

Obeť zvyčajne dlho mlčí, bojí sa povedať o svojom trápení, povedať meno agresora. Stáva sa, že dieťa pýta viac peňazí, väčšiu desiatu, čokolády a rodičia si neuvedomujú, že za tým môže byť to, že dieťa to musí odovzdávať agresorovi. Obete žijú v strachu, čo spraví agresor a tiež povedať to niekomu, čo sa stane potom. Agresor sa veľakrát aj vyhráža, že sa stane niečo zlé, ak by to niekomu obete povedali.

Čo ďalej?

Šikanovanie je chorobou triedy. Za šikanovanie nesú zodpovednosť všetci, je to vírusové ochorenie. V počiatočných štádiách sa to dá riešiť podaním pomocnej ruky „sadnime si, pozhovárajme sa o tom, čo sa deje a odpustime si“. Pomáha tiež pomocou psychológa si urobiť tréning sociálnych zručností, ako riešiť konflikty, ako robiť kompromisy. V ranom štádiu je táto metóda možná. Pokiaľ je už šikanovanie rozvinuté, v neskorších štádiách, musíme postupovať prísne a agresorovi nahnať strach, napríklad odchodom zo školy. Vedenie školy a učitelia by sa mali k tomu postaviť rázne a prísne.

Ako pomôcť obetiam?

Rozprávať sa s triedou. Mladí ľudia potrebujú rozprávať sa. Humanitne orientované profesie by mali komunikovať s mladými. Prejsť s nimi rozličné témy. Mladí v dnešnej dobe prestávajú komunikovať, žijú životy cez internet, je dôležité podporovať ich v komunikácii a nenechať to tak.

Prečo je dôležité o tom hovoriť?

Môže trvať niekoľko rokov, kým sa obeť šikanovania vysporiada so šikanovaním. Zvonku sa to môže zdať ako „srandičky“, ale mali by sme si uvedomiť, že v človeku to ostáva do dospelosti. Dokonca aj v dospelosti, v čase krízy, sa môžu tieto nepríjemné spomienky objaviť.