![[ne]normalne.sk](http://nenormalne.sk/wp-content/uploads/2015/11/logonen1.svg)
Fórum
Ako na prokrastináciu?
Už som si neskutočne veľa krát povedala, že: ,,Od dnes sa začnem poctivo učiť!”. Aj som sa začala. Ale! trvalo mi to týždeň, a potom ma odhodlanie opustilo. Nechávala som si učenie až do vtedy, kým fakt nebolo neskoro. Po každej skúške som si vždy nadávala a sľubovala, že od ďalšieho semestra sa určite začnem učiť poctivo, denno denne. Uvítala by som nejaký typ, radu, niečo, čo možno zaberá vám, aby som sa tohoto nemilého zlozvyku už zbavila. Dííky. 
5 answers
ako na prokrastinaciu? neviem, nechce sa mi rozmyslat 😀 srry, toto som si nemohla odpustit
ale teraz vazne….. co sa tyka skusok, nikdy som sa nevydrzala ucit na ziadnu dlhsie ako dve hodiny. resp. precitala som pat riadkov, zaspala na polhodinu, mozno aj viac, a ked som pocula strngat kluce v zamke, tak som sa prebrala a prudko sa ucila 😀 ten pocit, ked ja som skusku dala na prvy termin a spoluziaci, co sa ucili na jednu dva tyzdne dostali horsiu znamku ako ja alebo nepresli vobec, stal za to mne velmi pomahalo, ked som sa zavrela do izby, predtym sa najedla, isla na wc, vyvetrala v izbe (ale nie velmi aby mi nebola zima ze sa musim zakryt paplonom 😀 ) a nahlas som si citala poznamky a opakovala si ich vlastnymi slovami. to mi tak najviac zaberalo. alebo som sa ucila v noci, ked nikto nebol na nete, nikto mi nevolal, nikto sa ma nic nepytal, lebo vsetci spali….
tiež som brutálny prokrastinátor :D…mne pomáha nezapínať notebook, nepripájať sa nijak na net, dať mobil ďalej od seba, nemať zapnuté rádio ani telku a najlepšie ani nikoho doma, kto by mohol byť ďalším rušivým elementom…a dosť sa sebazapierať a i nahlas si povedať,že si idem teraz sadnúť a učiť sa a budem sa učiť, kým neprejdem xx strán a potom je nárok na prestávku a zas dokola…
Mne pomohlo úlohu “rozmeniť na drobné”. Niekoho to možno odradí, že z jednej úlohy sú zrazu tri-štyri, ale mňa motivovalo práve to odškrtávanie tých čiastkových úloh, ktoré tvoria tú jednu, veľkú. Napríklad som mala písať seminárku, tak som si ju rozdelila na 1. hľadanie literatúry, 2. čítanie a podčiarkovanie textu, 3. písanie poznámok, 4. samotné písanie. Už keď som si odškrtla prvú, bolo mi hneď lepšie. Podobne som sa motivovala aj pri písaní diplomovky. Zároveň som musela stíhať aj prácu aj školu. Bolo jasné, kedy mám voľnejšie z práce, tak som vedela, že vtedy mám jedinú šancu zabrať v učení a naopak, kedy musím zabrať v práci, aby som mala neskôr čas na písanie. Čo sa týka učenia na skúšky alebo písomky, tak to bolo horšie, tam už som sa učievala tak týždeň-dva dopredu, viac sa mi nepodarilo, aj to bolo s veľkým sebazaprením. Ale nikdy mi to nešlo denne.
A podobne ako panda napísala, u mňa fungovala motivácia odmenou. Vymyslela som si vždy, čím sa odmením keď napíšem prácu alebo urobím skúšku a tešila som sa na to.
Podľa mňa je to tiež o naplánovaní a nenechaní sa znechutiť tým, že plány niekedy nevychádzajú… Ale celkom mi pomáha ešte predstava toho, že pár dní pred skúškou nebudem musieť stresovať a že sa nebudem musieť učiť do noci a tak…že to bude taká pohodička 😀
Prípadne keď mám nejakú motiváciu akože nejakú odmenu za vykonanú prácu
No ja neviem. Podľa mňa si to len treba dobre naplánovať. Je dobré, keď má človek režim a riadi sa ním. A ešte lepšie, keď sa nenechá znechutiť tým, že sa mu ho nedarí dodržiavať 😉