Ako povedať nie

Povedať nie šéfovi, chlapcovi, alebo kamarátom môže byť často tá najťažšia vec na svete. Mnohí z nás sa môžu báť, že to neurobia dosť slušne a riskujú tým stratu. O tom, ako sa naučiť povedať nie a prečo je táto schopnosť dôležitá vo videu hovoria Ivan Valkovič a Filip Hric. Video je súčasťou osvetovej kampane „Neboj sa byť normálnym“, ktorú pripravuje internetová poradňa pre mladých IPčko.sk.

Povedať nie môže byť pre mnohých ľudí veľkou výzvou. Keď stojíme pred situáciou, v ktorej nechceme druhej strane vyhovieť, môže do hry vo veľkej miere vstupovať strach o stratu vzťahu, alebo aj naše sebavedomie.

Prečo máme strach povedať nie?

Pochopiteľne si strach o stratu vzťahu, či iné pocity nemusí človek uvedomovať. Prejavia sa skôr vo výčitkách svedomia, neistote či pocite neadekvátnosti. Vo všeobecnosti ide hlavne o nepríjemný pocit zo situácie, v ktorej človek vie, že vyhovieť nechce, no zároveň sa mu neustále do hlavy tlačí veta: „Mal by som.“ Nie vždy je však „strach“ trefné pomenovanie – mnohokrát sú to skôr prevládajúce predstavy o nárokoch, ktoré na človeka kladie okolie. Tieto predstavy sú častoi poháňané túžbou niekam patriť, mať dobré vzťahy, či naplniť predstavu o živote.

Čo robiť, keď od nás ľudia chcú niečo, čo nechceme urobiť?

Je samozrejmé, že najlepším spôsobom ako sa zachovať v situácii, kedy sa od nás vyžaduje niečo čo nechceme urobiť, je odmietnúť to. Často však nie sme ľudí naučení odmietať a podvedome máme v myšlienkach zapísané, že na odmietnutie potrebujeme predložiť aj dôvod. Opak je však pravdou. Nie sme povinní ho uvádzať a ľudia v okolí by mali toto naše právo rešpektovať. Napriek tomu sa často stáva, že sme pod nátlakom neustálych otázok a ľudia sa dožadujú vysvetlení. Práve vtedy sa často dostavujú výčitky svedomia. Je však dôležité v tejto situácii zachovať sám seba. V opačnom prípade je človek zatláčaný a nedostáva sa priestor pre jeho individualitu.

Ako povedať nie, keď nám to nejde?

Je dobré aj v takej veci ako je odmietnutie poznať sám seba. Ak vieme, ako reagujeme na stres, môžeme „upraviť“ naše reakcie, a tak získať potrebnú energiu na urobenie prvého kroku. V samotnej situácii je potom užitočné spomaliť – to môže výrazne pomôcť k tomu, aby sme si v hlave ujasnili svoje stanovisko. Je dobré ho doplniť slovami ako „nehnevaj sa, ale nie…“, prípadne zvolíme tzv. „ja“ výrok, v ktorom najprv popíšeme situáciu, potom opíšeme ako sme sa v nej cítili, čo by sme v tej situácii potrebovali cítiť a nakoniec povedať svoj názor. Takýmto spôsobom dávame druhej strane minimálny priestor na to, aby sa urazila.

Ako povedať nie tak, aby to nebolo náročné?

Je užitočné vedieť povedať „nie“ pomerne skoro, keď ešte nie sme v celej situácii zamotaní. Práve na začiatku je možné situáciu ešte zvrtnúť na svoju stranu a nebyť tak dotlačený do niečoho, čo nechceme urobiť.