Kríza ako šanca hľadať samého seba

Častokrát z vonka prijímaným ideálom života je prežiť ho vo výsostne pozitívnom naladení a občasné nezdary a krízy sme tlačení brať ako niečo obťažujúce a v podstate neželané. Rozhodne vyhľadávať krízy a mať v ich prežívaní záľubu, tiež nemusí byť v poriadku, no na druhej strane krízy proste patria k životu.

Čo je už kríza?

Kríza je vyústením dlhodobého pôsobenia stresoru, no zároveň môže byť aj reakciou na náhlu zmenu, či niečo neočakávané v našich životoch. Spoločným menovateľom je vedomý či nevedomý pocit ohrozenia. Ako krízu môžeme vnímať rozpad vzťahu, náhlu tragickú stratu blízkeho, no zároveň aj nejaké konkrétne dôležité rozhodnutie či radikálnu zmenu v živote.

Ako reagujeme na krízu?

Človek má od prírody v sebe zabudovaný pud sebazáchovy a preto sa väčšina z nás snaží kritickú situáciu zvládnuť sám. K najčastejším prvým reakciám patrí plač, potreba o situácii hovoriť, ale aj pasivita resp. ustrnutie vo svojich reakciách a neschopnosť niečo urobiť, reakciou môže byť aj popieranie skutočnosti či prehnaná aktivita.

Čo robiť v kríze? 

Pri akútnej kríze, ktorá vzniká ako následok tragédie, sú zväčša po ruke odborníci, ktorí s intervenciou v takýchto podmienkach majú skúsenosti. Nie je nič lepšie, ako v takomto prípade prijať ich ponúkanú pomoc. Aj keď rozumiem, že ľahšie je povedať si, že to človek zvládne sám, čo možno aj zvládne, no čoraz častejšie sa u ľudí potom môže vyskytovať následný stres, ktorý výrazne znižuje kvalitu života. Aj bez titulu psychológa si myslím, že vyhľadať bez hanby odborníka v takomto extrémnom prípade je to najviac. Samozrejme, že za nikoho si svoje ,,neodtrpí”, ale urobí prvotné ,,zásahy”, bez ktorých môže návrat k bežnému životu trvať omnoho dlhšie.

Čo však robiť v kríze, ktorú sme možno aj čakali resp. je len vyústením dlhodobých problémov či nakopenia všetkého naraz? Vyhľadať pomoc odborníka, ktorý nestranne pomôže prekonať to najhoršie, je určite skvelý nápad, no chápem, že v našich končinách to ešte stále nie je úplne zaužívané. A možno je kríza práve ideálnym momentom na pozretie sa do svojho vnútra a v takto kritických životných podmienkach pátrať po svojom autentickom ja aj na vlastnú päsť.

Osobne sa snažím vnímať životné krízy ako etapy, ktoré sú lekciou a príležitosťou na zmenu, ideálne k tomu lepšiemu. Kedy má človek toľko času pre spoznávanie sa, ako keď sa zrazu všetko nakopí? Kedy je čas troška zaexperimentovať a počúvnuť možno to, k čomu nás o odjakživa viac tiahlo?

Samozrejme, dôvody kríz sú rôzne. Aj vek, kedy ich prežívame. No je v podstate na nás, aký postoj k nim zaujmeme. Nevidím reakciu na krízový stav ako ráno sa zobudím a svet je krásny a horsa do nového života, vnímam tento čas ako priestor aj pre smútok, zlosť, nedôveru, beznádej, no po čase aj ako priestor pre nachádzanie radosti, inšpirácie, dôvery nielen v svet, ale najmä v seba samého, že problémy dokážem riešiť.

Ako viem, že už je po kríze?

Kríza netrvá večne, ako nič netrvá v rovnakej intenzite naveky. Môže to byť jedna z útech a akési svetlo v dňoch, kedy farby života veľmi pestré nie sú. Ak si človek definuje krízu, ako moment, kedy jednoducho už nevie, čo má ďalej robiť, indikátorom toho, že sa blíži koniec bude, že to, čo má robiť, akoby samo pride do cesty. Častokrát práve v kríze a našich pokusoch sa z nej dostať sme svedkami toho ,,wow efektu”, kedy sa nám zdá, že toto nám doposiaľ nikdy nenapadlo- môžme robiť nové veci, nielen vo voľnom čase, ale aj v práci a pod. Avšak ono nám to všetko už možno kedysi dávno napadlo, len sme na to zabudli. Kríza je častokrát aj obdobím, kedy sa to láme nielen v samotnom človeku, ale aj okolí, ktoré je nejako zapojené do života človeka. Má byť indkátorom konca ubúdajúci počet priateľov? Snáď nie, ale konečné slovo nechám na vás. Nájsť podporu v okolí v neľahkom období je na nezaplatenie.

Prežil som krízu, kto je viac?

Krízy jednoducho patria k životu. Ich intenzita je rôzna rovnako ako jej dôvody. Vracať sa spätne k všetkému zlému, čo sa kedy stalo, nemusí byť vždy produktívne. Avšak mať na pamäti, že aj napriek tomu, ako nám ,,život naložil”, sme to predsalen ustáli a sme tam, kde sme a ešte sa nám tam dokonca páči, je viac než žiaduce.

Prajem vám spokojný život a keď pride kríza, nech sa z nej časom stane inšpiratívny moment.