Domáce násilie – Chlieb náš každodenný?

Debbie prišla k lekárovi s pomliaždeninami na chrbte. Doktor sa zaujímal, ako k tomu došlo, a pomaly z nej vytiahol, čo sa stalo. Jej muž prišiel domov opitý, čo sa stávalo často, a rozbil kus nábytku v predizbe. Keď Debbie protestovala, natlačil ju na zábradlie a napľul jej do tváre. Debbie pripustila, že takto sa manžel správa pomerne často. Niekedy jej celé hodiny v jednom kuse nadáva. Inokedy jej zovrie ramená tak silno, že stratí cit v rukách. Občas ju zamkne v spálni a odíde na niekoľko hodín preč. Lekár jej vysvetlil, že takto nemusí žiť a že existuje mnoho organizácií, ktoré pomáhajú obetiam domáceho násilia. Debbie bola prekvapená. „Ale to nie je domáce násilie!”, povedala. „Nikdy ma predsa neudrel.”

Aj takto sa začína jeden z príbehov, ktorý vo svojej publikácii uvádza Conwayová (2007). Napriek tomu, že sa jedná o príbeh, ktorý má svoje korene kdesi ďaleko za hranicami našej krajiny, realita v mnohých domácnostiach na Slovensku vyzerá podobne.

Reprezentatívny výskum výskytu a skúseností žien s násilím páchanom na ženách na Slovensku z roku 2008 dospel k viacerým podstatným záverom. Výskumom bolo zistené, že každá piata dospelá žena, ktorá mala v čase realizácie výskumu partnera, zažila z jeho strany násilné správanie. Ďalšie výsledky výskumu poukazujú tiež na to, že ženy na Slovensku sú zväčša vystavené viacerým formám partnerského násilia, pričom svedkami násilného správania bývajú často deti.

Násilie v domácnosti sa však v mnohých prípadoch neobmedzuje len na jeden hlavný vzťah, ale vytvára kombináciu násilných vzťahov. Často sa stáva, že okrem centrálnej obete sa násilie agresora obracia aj voči iným členom užšej alebo širšej rodiny. Najčastejšie (až v 40% prípadoch) sú ďalšou z obetí deti. Popri deťoch sa násilník pomerne často zameriava aj na iných príbuzných, napríklad starých rodičov, vnukov a pod. (Bútorová, Filadelfiová, 2005).

Čo môžem považovať za domáce násilie?

Podobne ako je tomu aj v úvodnom príbehu, množstvo ľudí si pod domácim násilím predstaví len fyzické násilie v podobe úderov, kopancov, zranení pomocou rôznych predmetov a podobne. Násilie páchané na ženách má v skutočnosti viacero foriem, medzi ktoré podľa Mesochoritisovej (2001) patria fyzické, psychické, sexualizované, ekonomické a sociálne násilie. Každá forma násilia zahŕňa viaceré odlišné prejavy. Tie, ktoré sa vyskytujú najčastejšie, sú uvedené v nasledujúcich bodoch:

• fyzické násilie – sácanie, kopanie, bitie rukou alebo iným predmetom, ťahanie za vlasy, pichanie ostrým predmetom, spôsobovanie popálenín,
• psychické násilie – zosmiešňovanie na verejnosti, urážlivé poznámky, osočovanie, nadávky, krik, výbuchy zlosti,
• sociálne násilie – uzamykanie v byte, zablokovanie telefónu, bránenie styku s rodičmi či deťmi, bránenie styku s priateľmi, pridávanie nových zodpovedností,
• ekonomické násilie – obmedzovanie prístupu k peniazom, neposkytovanie peňazí na chod domácnosti, zákazy chodiť do práce, zatajovanie výšky príjmov a majetku, muž disponuje všetkými finančnými prostriedkami, kontroluje príjmy ženy a ponecháva úplnú zodpovednosť za chod a pokrytie potrieb domácnosti na nej,
• sexualizované násilie – všetky sexuálne činy, ktoré sú žene nanútené.

V prípade násilia páchaného na deťoch môžeme hovoriť najmä o fyzickom a psychickom násilí, sexuálnom zneužívaní a zanedbávaní.

Fyzické násilie – V prípade fyzického násilia hovoríme o nadmernej agresii rodičov či ostatných osôb voči dieťaťu a o telesnom trestaní detí najmä v podobe bitia, dusenia, popálenia či ďalších fyzických prejavov.

Psychické násilie – Za prejavy psychického násilia páchaného na deťoch sú považované najmä kričanie, nadávky, ponižujúce poznámky, odmietanie, ignorovanie, izolovanie, odopieranie lásky zo strany rodičov, vyhrážanie sa dieťaťu za účelom vyvolania strachu, neprimerané zaťažovanie dieťaťa domácimi povinnosťami, neprimerané oddelenie dieťaťa od vrstovníkov, vydieranie či zaťahovanie detí do konfliktov medzi rodičmi.

Sexuálne zneužívanie – Za sexuálne zneužívanie je považovaná situácia, kedy akákoľvek osoba, dospelý či dieťa násilím, podvodom, hrozbou či zvádzaním núti dieťa, aby s ním malo akýkoľvek druh sexuálneho styku. Môže ísť nielen o priamy pohlavný styk, ale aj o obchytkávanie, masturbáciu a tiež orálny či análny styk. Do kategórie sexuálneho zneužívania tiež patrí zneužívanie detí v oblasti prostitúcie či pornografie.

Zanedbávanie – O zanedbávaní hovoríme vtedy, ak sa osoby, ktoré majú dieťa na starosti, nedostatočne o dieťa starajú alebo sa oň nestarajú vôbec. Zanedbávanie tiež predstavuje situáciu ak tieto osoby nezabezpečujú výživu dieťaťa, dozor, ochranu, výchovu alebo primerané podnety pre vývin dieťaťa. Zjednodušene možno povedať, že sa jedná o vystavenie detí hladu, zime, neporiadku, zanedbávanie hygieny, ochrany a lekárskej starostlivosti (Rác, 2011).

Čo robiť, keď zažívam násilie?

Napriek tomu, že niektoré z hore uvedených prejavov sú často brané na ľahkú váhu, chcem zdôrazniť, že násilné správanie zo strany iných osôb nie je normálne, a preto by nemalo byť mlčky tolerované. Jedná sa o závažný, nežiaduci a chorobný jav, ktorý ohrozuje zdravie a život žien, na ktorých je násilie páchané. Násilný vzťah tiež ohrozuje aj ďalšie blízke osoby, najmä deti. Domáce násilie, nie je bezvýchodisková situácia. Existujú viaceré možnosti ako danú situáciu riešiť.

Polícia

V prípade domáceho násilia je možné na telefónnom čísle 158 kontaktovať políciu, ktorá je schopná v prípade privolania zakročiť, ochrániť ženu, deti a môže zabrániť ďalším agresívnym prejavom zo strany násilníka. Podľa aktuálnej novely Zákona č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore (§27a) policajt môže osobu, ktorá ohrozuje ženu a deti, vykázať z domu a zakázať jej vstup do domu na 10 dní. Policajt je oprávnený násilníka vykázať z domu aj počas jeho neprítomnosti (čiže aj v prípade, ak po násilnom čine z domu odišiel). Násilníkovi tiež môže polícia zakázať približovať sa k žene či dieťaťu na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov.

Národná linka pre ženy, ktoré zažívajú násilie

Národná linka pre ženy zažívajúce násilie predstavuje ďalšiu možnosť pomoci. Linka funguje na telefónnom čísle 0800 212 212. Pomoc prostredníctvom linky je zabezpečovaná bezplatne a nonstop. Národná linka je miestom prvého kontaktu, kde sú ženám poskytované všetky dôležité informácie týkajúce sa násilia páchaného na ženách. Poradkyne tu taktiež odpovedajú na otázky, týkajúce sa právnej pomoci a asistujú ženám pri hľadaní ďalšej pomoci v ich regióne.

Ďalšie formy pomoci

Priamu formu pomoci a konkrétne riešenia situácie domáceho násilia predstavujú najmä jednotlivé inštitúcie, ktoré na Slovensku v tejto oblasti pôsobia. Viaceré z týchto inštitúcií prevádzkujú nielen poradne a bezplatné telefónne linky, ale poskytujú tiež ubytovanie pre ženy a deti v rámci krízových centier či bezpečných ženských domov. Tým sa pre ženy a deti otvára možnosť z násilného vzťahu uniknúť a nájsť svoje útočisko na bezpečnom mieste, mimo dosahu osoby, ktorá žene či dieťaťu ubližuje. Kontakty na dané zariadenia a inštitúcie je možné nájsť na týchto webových stránkach:

http://bezmodrin.sk/potrebujem-pomoct/

http://detstvobeznasilia.gov.sk/index.php/institucie/

http://www.upsvar.sk/buxus/docs//urady/ZV/spo_krizove_strediska.pdf

https://centrumslniecko.sk/potrebujem-pomoct/

Nezostávaj v tom sám!

Riešenie situácie domáceho násilia vyžaduje veľkú dávku odvahy, síl, motivácie a dôvery v možnosť z násilného vzťahu uniknúť a nájsť lepšie miesto pre život. Užitočné preto pre teba môže byť tiež hľadanie podpory a pomoci u blízkych osôb (kamaráti, učiteľ, blízki príbuzní,…).

Nezostávaj v tom sám!

Podporu a pomoc tiež môžeš nájsť na internetovej poradni IPčko.sk. Poradňa funguje prostredníctvom chatu, anonymne a bezplatne. Poradcovia sú tu pre teba k dispozícii, pripravení pomôcť ti každý deň v čase od 7:00 do 24:00.

Kontakt na poradňu: http://ipcko.sk/