![[ne]normalne.sk](http://nenormalne.sk/wp-content/uploads/2015/11/logonen1.svg)
Fórum
Aký je správny postup, keď niekto zmizne?
Ahojte, už dlhšie ma trápi jedna vec….ako by ste postupovali, keby Vám zmizol niekto blízky a bolo by vo vašom najsilnejšom záujme ho, čo najskôr nájsť?….pred vyše rokom mi zmizla kamoška a je ešte stále nezvestná, bez stopy…robili sme vtedy s celým tímom kamošov i neznámych,čo bolo v našich silách…chcela by som aby ľudia vedeli,čo robiť a ako v týchto situáciách. Nám to vtedy nemal,kto povedať, museli sme na to postupne prichádzať sami a odhaľovať rôzne možnosti…a to zobralo dosť času…Máte s tým nejaké skúseností alebo vedomosti?
2 answers
ak je naozaj realne nezvestna, treba sa v prvom rade obratit na policiu. oznamit jej nezvestnost po 24h. policia uz vie (mala by) vediet, co robit. vystopovat mobil, porozvesat plagaty s jej podobou…. a hlavne zachovat chladnu hlavu, klud, verit policii…. drzim palce aby sa kamoska nasla
vďaka Nezabudka, žiaľ práve skúsenosť s políciou v nás spôsobila sekundárnu viktimizáciu. Nebrali nahlásenie vážne a pár dní čakali, kým začali aj vyšetrovanie lebo ” väčšinou sa takéto dievčatá do 3 dní vrátia a tak ešte počkajme” :/
Čo sme s kamošmi spravili my ako prvé bolo,že keď sa nevrátila na intrák na druhý deň, ako zvykievala a nereagovala na naše správy ani sa jej už nedalo dovolať na mobil,tak sme sa jej nabúrali na facebook a mail a kontaktovali všetkých jej známych,s ktorými bola poslednú dobu nejako v kontakte. Nikto o nej nič nevedel a až keď nám i jej priateľ, za ktorým mala údajne ísť napísal,že v ten večer sa tam nezjavila,tak sme to šli nahlásiť (od zmiznutia prešlo vyše 24 hodín). Zisťovali sme,čo sa dialo tej noci, vytlačili sme plagáty, oblepili celé mesto, po večeroch sme s náhodnými dobrovoľníkmi chodili po miestach, kde sme si mysleli,že sa mohla dostať, stretli sme sa s bezdomovcami a pýtali sa ich…no nikto nič…na políciu sme tlačili,aby aspoň záznamy z kamier prezreli a zistili s kým volala v ten večer. Učinili tak po vyše 4 dňoch od nahlásenia, keď sa to dostalo už aj do médii a vzbudilo to veľký záujem verejnosti, vyslali von aj tímy so psami a prehľadávali okolie, či náhodou nenájdu jej telo….ale nič… Nechcem ich tu ale kritizovať. Chcem len, ak si to prečíta niekto, komu sa udeje čosi podobné, nech vie, čo všetko sa dá robiť a neostať pasívnym…siahali sme po iných kontaktoch, pátračoch, kriminálke, vysoko postavených ľuďoch, ktorí by sa mohli k tým záznamom z kamier dopracovať skôr ako polícia, ktorá nám stále dávala dôvody, prečo to nejde. Žiaľ, keď sme dostali konečne povolenie,tak už boli záznamy z okolitých kamier premazané a tá jedna kamera, z ktorej záznam polícia mala a na ktorej ju spolužiačka identifikovala sa otáčala práve vtedy, keď stála pri križovatke a tak sa nevie, kam viedli jej kroky.
My, v tom, čo sme robili, sme cítili veľký strach a zároveň spolupatričnosť. Každý z nás mal vedomie,že v tom, čo prežívame nie sme sami a boli sme si navzájom oporou…otázkou v nás ale ostalo ” a čo ona?”…počula som o príbehoch ľudí, ktorí sa našli aj po rokoch a aj vďaka tomu v nás i jej rodičoch aspoň ostáva nádej,že “možno raz..” a “niekde predsa musí byť”….