![[ne]normalne.sk](http://nenormalne.sk/wp-content/uploads/2015/11/logonen1.svg)
Fórum
Čo ma dokáže dojať?
Dnes som si v jednom rádiu náhodne vypočula príbeh dvoch životov, od narodenia, cez detstvo, dospievanie až po starobu. Bola to súčasť priania k narodeninám starkých, ktorí na staré kolená spolu sedávajú na záhrade a hrávajú Scrabble a zamýšľajú sa nad tým, ako rýchlo tie ich dni a roky ubehli….A viete,čo? Pri predstave tých dvoch starkých som bola dojatá a rovnako i práve v tejto chvíli, keď je celá moja izba zaplavená oranžovým, až červeným svetlom, ktoré spôsobil západ Slnka a uvedomujem si,ako rada mám tieto momenty dňa 
Čo dokáže dojať, tak pozitívne vás? Ktoré časti dňa máte radi?
2 answers
Pred dvomi dňami som cestovala domov vlakom. V kupé so mnou sedela jedna pani, jedna slečna asi v mojom veku a manželský starší pár. Vracali sa z dovolenky. Jeden o druhého sa tak pekne starali, keď si pripravovali jedlo, alebo keď babička hovorila dedkovi, aby pil vodičku. Dojalo ma to puto medzi nimi, tá láska a neha, ktorá ani po toľkých rokoch z toho vzťahu nevyprchala.. A páčilo sa mi to.
-
Smajli -rozmýšľam nad tým, čím to je,že sú tieto okamihy pre nás dojemné…je to tým, že do nich premietame vlastné túžby alebo je to čosi iné?
-
Myslím si, že do nich premietame vlastné túžby.. Napríklad som také niečo medzi svojimi rodičmi nikdy nevidela a ani neuvidím, lebo žijem len s mamou. Celkovo ma dojíma keď je nejaká rodina spolu vonku a správajú sa k sebe pekne, s úctou, láskou, rešpektom.. Ako to máš ty? Dojímajú ťa veci, po ktorých možno túžiš, alebo si ich nikdy nezažila?
-
Smajli - aj aj, no tie, ktoré som ešte nezažila sú s prímesou smútku a radosti dokopy….a dokonca ma dojmú aj tie veci, ktoré som už zažila a pohľadom,či nejakou asociáciou s nimi sa tie pekné emócie znova oživia ….poznáš to?
-
ako ta dojima uprimnost? v com? kedy? uprimnost predsa v 99% boli…
-
Zuzi -Vysvetlím
..myslím úprimnosť, keď človek povie úprimne a otvorene, čo sa v ňom práve deje, prečo to a hento spravil alebo odmietol urobiť….napríklad relatívne čerstvý zážitok, keď mi dievčatko ukázalo ruku ” aha, skúšala som sa rezať, rozmýšľala som i nad samovraždou, ale potom som si povedala, že tí ľudia, ktorí mi ublížili, mi za to nestoja a nechcem sa kvôli nim trápiť”. Mala 12 rokov, bola ubolená, ale hovorila otvorene,aké boje v živote mala a stále má a keď mi toto povedala a pozrela mi priamo do očí,tak ma to naozaj dojalo. Si vravím,že ty kokso, dievča, ty si brutálne krásna bytosť a hlavne osobnostne veľmi zrelá…..alebo iné deti, ako píšem keď si niečo uvedomia a prídu sa ospravedlniť , niekedy aj za to,čo nevyviedli,tak ma to dojíma a som z nich fakt namäkko :). Takáto úprimnosť nebolí, ba mám skôr pocit, že to človeku pomáha, ak sa cíti v bezpečí natoľko,že sa môže zdôveriť s tým, čo si v sebe nesie….
ktorých 99% myslíš ty, Nezabudka?