Čo je lepšie? Ak srdce kričí, no rozum vraví „nie“?! Pretože rozum vie, čo by mohlo nasledovať po tom, ako „to“ vyslovíš? Čo vtedy robiť? Nechať to tak? Bude to lepšie alebo ešte horšie? Brať do úvahy rozum alebo srdce? Nie je to tak, že predsa od srdca k rozumu (mozgu) je len nejakých cca 20 centimetrov? A predsa mi to niekedy pripadá tak, akoby to boli najvzdialenejšie organy v tele.

V nedeľu ráno mi prišla sms…znenie bolo: „ ……. zomrel „ Nič viac, nič menej. Viete si predstaviť čo sa začalo odohrávať v mojej hlave? Celé zle! Čože? Prečo? To nie je možné! To nemôže byť pravda! Spolu so všetkými otázkami mi začali stekať slzy po tvári… a nedalo sa to zastaviť. Prichádzali spomienky, čo všetko sme spolu prežili, kedy sme sa naposledy stretli a o čom sme sa rozprávali… Bolo ich asi milión… a stále sú vo mne.

Pýtam sa „Bože, prečo?“ „Prečo sa to stalo?“ Bol to môj kamarát! Poznali sme sa veľmi dlho a teraz je všetkému koniec.

Ako sa rýchlo, v podstate zo sekundy na sekundu človeku zmení život…  A akí sme v podstate „krehkí“…  Kto za to môže? On? Jeho rodina? Boh? Ja? Kto????? A je vlastne niekto vinný?

Neviem čo mám robiť, neviem čo si mám myslieť, ale viem, že to veľmi bolí. Ani plač nepomáha. Neviem sa sústrediť na žiadnu prácu.

Hm… myslíte, že teraz je mu už dobre?