Ahoj.

Asi je to celkom hlúpe a trápne, že tu píšem, ale už skutočne neviem čo mám robiť. Viem, že je zlé si ubližovať, viem že je ešte horšie o tom rozprávať alebo písať, no pripadám si ako v začarovanom kruhu z ktorého sa neviem dostať vonku.

Vraveli mi, že mám chodiť medzi ľudí, tak som to robila, no keď som prišla domov, alebo akonáhle som ostala sama, všetko bolo ako predtým. A zlé na tom bolo to, že som sa musela pretvarovať že mi je super, usmievať sa atď. A to som nebola ja.

Prosím, poraďte mi, čo mám robiť? Keď som sama tak si ubližujem, keď som s ľuďmi, nie som to ja…

Prepáčte že otravujem.