Nedávno som pozerala film, ktorý sa volal „The fault in our stars“ – u nás je preložený ako „Na vine sú hviezdy“. Keď som ho pozerala, páčil sa mi, no z môjho oka nevyšla ani jedna slza. Ale asi to nie je o tom, či pri filme plačem alebo sa smejem. Podstatná je myšlienka a pointa J

V tomto prípade som sa zamyslela nad tým, ako by som reagovala ja, ak by mi bola diagnostikovaná smrteľná choroba. Či by som vôbec chodila niekam vonku, či by som sa zaujímala o niekoho iného, či by bol na mojej tvári úsmev, či by som vôbec ešte bojovala o život. Teda aspoň o ten kúsok života, ktorý by mi ostával. To boli prvé otázky, ktoré mi napadli hneď počas filmu.

Pretože ja sa často krát trápim aj kvôli veciam, ktoré nie sú až také vážne ako je život a smrť. A koľko je ľudí, ktorí každý deň vstávajú s tým, že tento deň môže byť ich posledný… a ako veľmi by chceli žiť, no ich diagnóza im to neumožňuje. Veľa krát sa mi stalo to, že som prosila Boha, aby ma už odtiaľ zobral a nechal tu tých ľudí, ktorí chcú žiť… No nevypočul ma.

Každý človek už tým, že sa narodil dostal dar. Život je dar. To, do akej rodiny sa narodí, akých bude mať rodičov, súrodencov, kam bude chodiť do školy…to sa ovplyvniť nedá. Niekto sa narodí do úplnej rodiny, niekto do neúplnej. Niekto má všetko čo si povie, niekto nemá ani na jedlo. Niekto má milujúcich rodičov, niekto alkoholikov a tyranov… Ako to nazvať?…je to trest? Alebo je to osud? Či vôľa Božia? Prečo sa niekto narodí zdravý a iný chorý?

Nechcem rozprávať o chorobe, no… po zhliadnutí tohto filmu sa chcem viac snažiť žiť. Žiť tak, aby každý jeden deň za to stál, aby som si večer mohla povedať, že tento deň bol super, aj napriek ťažkým chvíľam. Ale zvládla som ho a môžem byť na seba hrdá. Už nechcem len prežívať zo dňa na deň… Viem, a som si istá, že prídu ťažké chvíle, kedy budem mať chuť so všetkým praštiť…no túžim po zmene myslenia. Nech problémy a trápenia už neriešim útekom, či samotou, alebo ubližovaním si… ale nech práve v tej ťažkej chvíli pamätám na to, že život je len jeden a už žiadna chvíľa, ktorá bola, sa už nikdy nezopakuje a nevráti.

Chceš žiť tak ako doteraz? (stačí Ti to?) Alebo budeš každý jeden deň znova a znova vstávať a bojovať o krajší svet? (aspoň o ten svoj svet)