Fórum
Pomôž si sám/a…
Povedal vám to už niekto? Alebo… Pomôžem ti, ale nehovor mi ako ti je ťažko, nehovor čo je zlé… Vypočujem ťa, ale nič viac odo mňa nečakaj… !? Keď niekoho poprosíte o rozhovor, alebo mu napíšete, a on vám povie, nemám čas, neotravuj, vyhľadaj odborníka atď.? Nezvyknem prosiť o pomoc ak to nie je dôležité… No asi už to praktizovať nebudem ??
Stalo sa vám to niekedy? Čo robiť v takej chvíli? Spoľahnúť sa len na seba a svoje schopnosti? Alebo sa otočiť a radšej odísť kade ľahšie? Má podľa vás zmysel sa ešte snažiť?
A má vôbec zmysel prosiť o pomoc, keď pomoc nepríde?
5 answers
Mirka, hej veru…stalo,stáva a bude stávať 😀 dokonca mi to povedal frajer, keď som mala ťažkú krízu a on nemal čas a chuť ma počúvať…ale, ak jeden nemá ochotu, tak hádam niekto iný hej,nie?…hoci to niekedy trvá dlhšie,kým takého nájdem,ale môžem potvrdiť, že vždy po čase niekoho nájdem, lebo v tom nechcem ostávať sama…takže pomoc prichádza :)….čo ty? u teba vari nikdy neprichádza?
Smajli, tí dvaja ľudia sú poväčšine so mnou… Teda sú to moji kamaráti… Počas prázdnin sme spolu trávili vela spoločného casu, veľa sme sa rozprávali, zabávali…aj na dovolenke sme boli spolu… Myslim,ze sme si celkom sadli… Ale neviem presne, že co ta zaujíma… Tak ak mas nieco konkrétne,tak spokojne…
Stelan, je pravda, ze pomôcť si musíš sám. Ostatní ta môžu sprevádzať, ale nikto to nespravil za teba. Sám si musíš pomôcť. Sám musíš nájsť v sebe odvahu ísť medzi ľudí a necakat hneď priateľstvo alebo vzťah na celý zivotm ale krok po kroku ho trpezlivo budovať. A nenechať sa odradiť neúspechom
Takúto odpoveď, aj keď nie úplne priamo, typicky dostávam od odborníkov, či už od psychologičky alebo od poradcov na IPčku.
Nie som z toho vôbec šťastný, skôr zúfalý.
ano, stalo sa mi to a neskutocne velakrat. je to pre mna vzdy zranujuce, ked ja prekonam samu seba a poprosim o pomoc, ukazem tomu cloveku, ze mu doverujem, ze mi zalezi na jeho nazore a on ma odkopne. je to vzdy velmi bolave ale napriek tomu si myslim, ze sa vzdy oplati prosit o pomoc, zvlast, ked to clovek nerobi pri kazdej banalite. raz sa predsa musi najst clovek, ktory nam sadne, ktory nas vypocuje, pochopi, poradi…..ja v takej chvili smutne odidem prec a som sklamana. a su to asi prirodzene reakcie. aj tie tvoje. chcem ta povzbudit – nevzdavaj sa. raz najdes cloveka, ktoremu budes moct verit a ktory bude pri tebe stat a bude tu pre teba a ty pre neho. drzim ti palce. zvladnes to.
Ahoj Mirka,
myslím, že nikdy sa netreba vzdávať, no je jasné, že niekedy človek nevládze, a musí si dopriať oddych.
A ten môže byť v podobe prírody, knihy, komédie, verného psa, kamoša…atď.
Aj takéto anonymné fóra, prípadne písanie vlastných blogov, dokáže pomôcť… Takže určite nezúfaj! 😉 Jess