![[ne]normalne.sk](http://nenormalne.sk/wp-content/uploads/2015/11/logonen1.svg)
Fórum
Šibe mne či ostatným?
Čo sa to v tom svete deje? Neviem, či šibe mne alebo všetkým naokolo. Na jednej strane tí, čo ich tu nechcú – vraj sú teroristi a neprispôsobia sa nikdy. A na druhej strane srdiečkari, ktorí ich vítajú s otvorenou náručou – vraj sme všetci ľudia z mäsa a kostí. Len či nás tu ozaj nevyvraždia všetkých…
A čo ďalšie veci, ktorých je okolo tak veľa? Daňové podvody ľudí, ktorí peňazí majú pokrk! Skorumpované súdnictvo so všetkými pokrytcami! – ako môžu tí ľudia spávať? A čo zdravotná starostlivosť, ktorá je voči chorým ľahostajná? Strašne ma to tu sere (sorry za výraz, ale …). Ako to vnímate vy? Ja fakt neviem, čo si mám myslieť…
2 answers
Ahoj Richard, vďaka, že si tu vo fóre otvoril aj tkaúto politickú tému.
Priznám sa, že kým som bola mladšia, tak mi boli všetky tieto veci úplne ukradnuté a neriešila som ich.
No, škola i život ma naučili, že je dôležité sa ozvať,ak ťa niečo hnevá. Hoci sa to zdá, že sa globálne nič nezmení, tak už aj tie snahy hovoriť menia teba samého, tvoje vnímanie, postoje a aj povedomie o všetkom možnom, čo ťa trápi a čo by si chcel meniť, ak ťa niečo fakt vytočí,tak sa možno práve týmto spôsobom staneš viac informovaným a môžeš o tom robiť osvetu medzi blízkymi a oni medzi ďalšími a spustíme lavínu nesúhlasu s tým, čo sa deje. V zahraničí sa takto potom rodia protesty a vláda na nich stále musí reagovať :)….u nás sa už čosi podobné pod vplyvom “krikľúnskej” opozície tiež rodí…A touto cestou sa v tebe možno zrodí aj konkrétny konštruktívny návrh na riešenie…a kto vie, možno pôjdeš aj do politiky a budeš kričať jak Matovič, keď ho niečo vytočí 
…
Chcem sa vyjadriť k prvej téme, ktorú si tu načrtol, lebo tá mi fakt nie je ukradnutá.
Ešte počas mojich štúdii s nami jeden forenzný psychológ otvoril tému migrantov priamo na prednáške. Bola to spŕška rôznych názorov a postojov, protichodných. Nie len to všeobecné “chceme ich tu” a “nechceme ich tu”, ale aj konkrétne dôvody, prečo, prehľad o tom, čo sa deje vo svete. Dokonca ma jedna spolužiačka milo šokovala informáciami a pikoškami o ich kultúre a histórii kmeňov a národností, ktoré sú na úteku z krajín, kde sa bojuje. Sama som bola v Afrike a pár dní pred mojím príletom tam tiež boli teroristické útoky od Somálcov. A to ti poviem,že mi nebolo všetko jedno. Dokonca i počas môjho pôsobenia tam prepukali nejaké kmeňové a politické nepokoje medzi Kikujmi a Lua kmeňom a hrozila ďalšia genocída, kde mohlo zahynúť znova niekoľko stotisíc ľudí behom pár dní, ako tomu bolo tuším v roku 2008. Podrobnosti nebudem uvádzať, lebo sú pre silnejšie žalúdky. Našťastie armáda a súčasný prezident situáciu vtedy upokojili a po pár dňoch sme mohli znova vyjsť von…ale nedovolím si nikdy všetkých hodiť do jedného vreca aj napriek tomu, čo sa tam dialo, čoho som bola chvíľu súčasťou. Nie je čierny,ako čierny, nie je biely, ako biely, nie každý moslim je terorista a aj my Európania bývame nechutne chladnokrvní. Keby žijem v krajine, kde sa denno denne zomiera, nespravodlivo, kde sme utláčaní a je kopec nevinných obetí, bezbranných detí,tak tiež utekám a túžila by som po tom,aby mi hocikto pomohol, len nech som von z toho pekla. Sme ľudia z mäsa a kostí, ako píšeš, niektorí máme väčšie srdcia, niektorí menšie, niektorí konáme viac dobra, niektorí zas viac zla…a strach, obavy z neznámeho sú úplne prirodzené, no na druhej strane ľútosť a bazálna ľudskosť, ak vidíš tých vydesených ľudí, ktorí si snažia zachrániť životy mi nedovolia povedať “zatvorme pred nimi hranice a pošlime ich rýchlo späť”. A teraz dôjdem k pointe, prečo som na začiatku spomenula toho psychológa. Padli nám sánky, keď otvorene na záver hodiny povedal ” Mám ženu a malé deti, ale otvoril by som dvere vlastného domu a nechal ich u nás spať, aby som im pomohol, aby si mohli na chvíľu vydýchnuť, cítiť bezpečie a odpočinúť po tom, čo zažívali posledné mesiace, dni, hodiny, kým sa dostali sem”. Najprv sme všetci zmĺkli, potom sa pár spolužiakov ešte útočne ozvalo proti tomu, čo povedal, no postoj nezmenil a neustúpil z neho. Počas štúdia na mňa pôsobil, ako vyhorený, nasraný ,až postupne apatický mladý človek, ktorý svoju prácu robí pre rodinu, aby ich mal, ako zabezpečiť, hoci ho to zjavne nebavilo a ubíjalo, lebo ten systém, čo je u nás ,naozaj nefunguje. No, po tomto vyjadrení som ho začala vidieť ako veľkého čLOVEka.
Slovensko, ako krajina má aj dobré zákony, naozaj, len častokrát nefungujú,ako by mali, neplatia pre všetkých, zlyháva polícia, úradníci, prvokontakt, súdy…zlyhávajú ľudia, ktorí by tú “teóriu na papieri” mali vykonávať v praxi a vládne u nás korupcia a nezmyselná byrokracia, o ktorej už mnohí z nás vedia svoje . Je toho tiež plná tlač….a tiež ma to hnevá.
Neviem, komu šibe, možno všetkým, možno len niektorím, možno aj mne :D….ale hovoriť o tom fakt treba
Čo s tým ideme teda robiť my ako jednotlivci?
čaute, cez facebook ku mne prišiel takýto dotazník a myslím,že sa to týka načrtnutých tém tu…
http://strukturovanydialog.sk/dotaznik/
a odpoviem rovno i Zuzi, v podstate je to i jedno z riešení, ku ktorým môžeme prispieť, ak sa k otázkam v tom linku vyjadríme, my mladí. EU sa zaujíma o naše názory pri tvorbe legislatívy, čiže tým, že sa nás vyjadrí,čo najviac, máme šancu niečo zmeniť