Fórum

Question

Skúsenosti so psychoterapiami

0

stellan 62 Rep. 24 Jun, 2016

Ahojte,

Mám za sebou niekoľko rokov psychoterapií pri rôznych psychoterapeutoch a mám z toho väčšinou len negatívne skúsenosti.

Sú rôzni terapeuti, sú aj cez poisťovňu aj súkromní, viacero z nich je vypísaných na tejto stránke v kontakty pomoci. Príde mi zarážajúce, že hneď prvý psychoterapeut si podľa cenníka pýta 40-70€ za 45min psychoterapie. Pri takýchto sumách mi príde, že v skutočnosti pomáha klient terapeutovi a nie naopak.

Pri návštevách terapeuta sa stretávam, že namiesto ľudského pochopenia, sa terapeut snáží nasilu aplikovať metódy svojej psychoterapeutickej školy, ktoré sú dosť jednostranne zamerané a pri špecifických problémoch klienta častokrát nefungujú. Pri takomto postupe terapeuta sa potom iba točíme v kruhu a nikam to nesmeruje.

Aké sú vaše skúsenosti so psychoterapiami?

Poznáte nejakú alternatívu k psychoterapiám, ktorá pomáha?

JessicaSantySaleska commented 10 Jan, 2017

JessicaSantySaleska - 04 Jan, 2017

Ahoj Stellan,
dúfam, že si v proiadku, lebo si sa tu už neozval.
Ak sem ešte chodíš, a máš záujem o kamošku na pokecanie, či turistiku, ozvi sa. Buď sem alebo na tento nick na azete. Myslím, že ťa fakt chápem a vedela by som ti pomôcť. Tak zatiaľ!

5 answers

score 0 · Answer 1 · %s

Ja som si prešla tiež psychoterapiami, a stále si nimi prechádzam. V nemocnici som mala viacero psychoterapeutov, s ktorými som mávala terapie.. No po opustení nemocnice som prestala chodiť ku nim. S nimi som mala dobré skúsenosti a dosť mi pomohli… Ale boli príliš ďaleko na to, aby som tam dochádzala stále. Našla som si psychoterapeutku. Súkromne. Pretože je to zároveň moja staršia kamarátka. Pre mňa je to takto fajn. Je to iný prístup, pozná ma a nie sú to iba také oficiálne sedenia, kde musíme niečo preberať. Je to pre mňa čas, kedy vravíme o tom, čo ma trápi a snažíme sa prísť na riešenia problémov, ktoré mám a s ktorými bojujem. Dokáže mi byť aj priateľkou, ale aj terapeutkou. Samozrejme, že nie vždy mi môže dovoliť všetko tak, ako to chcem ja, riešenia, ktoré navrhnem ja. A ja viem, že i keď som na ňu v tej chvíli nahnevaná, snaží sa mi pomôcť a vybrať to, čo je a bude pre mňa najlepšie.

score 0 · Answer 2 · %s

0

Marcus 10 Rep. 20 Jul, 2016

Terapeuti sú fajn

stellan commented 07 Aug, 2016

stellan - 20 Jul, 2016

Keby tie terapie neboli také samoúčelné
Zuzi - 27 Jul, 2016

čo myslíš pod tým “samoúčelné”?
stellan - 29 Jul, 2016

Myslím pod tým, že to nemá efekt na môj ostatný život.
Predpokladal by som, že cieľom psychoterapií je zvýšiť celkovo kvalitu života človeka.
Ale psychoterapie, na ktoré chodím, mi pomôžu v podstate len na tú hodinu, kedy sa môžem porozprávať, čo tiež nie až také zlé, keď sa človek môže porozprávať.
Občas sme sa dohodli s terapeutkou na nejakých veciach, ktoré by som mohol spraviť aj v bežnom živote a tie som aj realizoval, ale nikam to neviedlo.
Chýba tomu väčšie prepojenie psychoterapií s reálnym životom, ale to neviem ako by bolo možné.
Zuzi - 30 Jul, 2016

čiže tá hodina je fajn, ak sa môžeš porozprávať…tiež by som očakávala prepojenie psychoterapie s reálnym životom. To nám dokonca tĺkli do hlavy v škole,že to tak má byť…..a je tam aspoň nejaké prepojenie, ktoré vnímaš?
stellan - 02 Aug, 2016

Áno, je tam nejaké prepojenie, naučil som sa nejaké tipy, ktoré by sa dali využiť v praxi a aj ich používam. Ale sú to len maličkosti, ktoré neriešia môj problém. Celkovo pozitívnu zmenu na mojom živote nepozorujem. Aj keď by niekto mohol namietať, že psychológovia pomáhajú tak, že si to klient nemusí všimnúť. Ale myslím, že by som si niečo také všimol. To by možno aj trochu ustúpili samovražedné myšlienky.
Zuzi - 03 Aug, 2016

aká by to bola “pomoc”,ak by si to klient nevšimol?
Myslím, že je fajn,že si získal cez stretnutia s odborníkom aspoň malé barličky do života.
Prečo si robil tie veci, na ktorých ste sa s terapeutkou dohodli, ak to ozaj nikam neviedlo? Vnímam,že bazálny problém, ktorý riešiš je nadväzovanie a budovanie vzťahu a pýtam sa,či si sa k tomu nikdy ani nepriblížil, od doby, čo to už vlastne takto riešiš.
stellan - 03 Aug, 2016

Ja neviem, aká by to bola “pomoc”, ak by si to klient nevšimol, taký názor som iba počul od jedného poradcu.
Najprv som tie veci musel skúsiť, aby som zistil, že to nikam nevedie. Až potom som to zistil.
Úprimne, nie, reálne nepriblížil. Mal som už také kontakty, čo už vyzeralo ako začiatok vzťahu, ale zakaždým sa to rozpadlo. Takže som sa nedostal ešte ani na ten začiatok.
Zuzi - 04 Aug, 2016

Síce, je pravdou, že systemici tým, že pracujú cez otázky, tak si klient nemusí všimnúť hneď, že by mu to nejako pomohlo, že udiala nejaká zmena,ale myslím,že je dôležité,aby na to v konečnom dôsledku aj tak prišiel a najmä aby zistil, čím sám disponuje, koľko toho dokáže naozaj mať pod vlastnou kontrolou v živote. Ak si naozaj nevšimne žiadnu zmenu od doby začatia terapií až po ukončenie, tak rozumiem tomu, že to bude hodnotiť ako to, čo mu nepomáha. Efekt terapie totiž hodnotí klient vo väčšej miere, než terapeut. A ďakujem za objasnenie, už tomu rozumiem lepšie.
Kedy to vyzeralo ako začiatok vzťahu? Čím to bolo odlišné od tých, ktoré tak nevyzerali?
stellan - 06 Aug, 2016

Vyzeralo to tak, že rozhovory začali byť osobnejšie. Druhý človek sa o mňa zaujímal. Častejšie sme sa stretávali.
Ale hlbšie a bližšie sa už nepodarilo ísť. Druhý človek stratil záujem alebo mi nerozumel, takže po tých pár týždňoch maximálne mesiacoch z toho nič nebolo, iba sklamanie.

score 0 · Answer 3 · %s

0

Smajli 581 Rep. 17 Jul, 2016

Stellan, neviem si predstaviť, aké to je nemať žiadneho priateľa….ako to dávaš?

stellan commented 15 Sep, 2016

stellan - 18 Jul, 2016

Nedávam to, úplne mi z toho šibe.
Nežijem, nedá sa to nazvať život.
Smajli - 18 Jul, 2016

podľa akých kritérií si vyberáš ľudí, s ktorými by si sa chcel skamošiť?
stellan - 20 Jul, 2016

Snažím sa spriateliť s takými ľuďmi, s ktorými mám niečo spoločné, a teda sa môžeme rozprávať. Takými, ktorí majú pre mňa trochu pochopenie a majú čas sa stretávať, čo je dosť problém, keď už som vo veku kedy ľudia pracujú. Ale takých sa mi nedarí nájsť a netuším, kde ešte by som mal hľadať, skúšal som viacero možností.
Smajli - 20 Jul, 2016

ak píšeš, že s takými, s ktorými máš niečo spoločné, tak si zrejme na niekoho natrafil, ale nešlo to tak, ako si očakával,že?…ty nejakú prácu máš, či ešte študuješ? …lebo to sú tiež okruhy, kde by ste mohli mať s ľuďmi niečo, čo vás spája,nie?
stellan - 21 Jul, 2016

Áno, na nejakých ľudí som natrafil, ale všetko to bolo len také krátkodobé, tí ľudia na mňa nemali čas alebo trpezlivosť a s tým neviem nič spraviť. Ľuda väčšinou už majú priateľov, ktorých si našli počas strednej a základnej školy a majú ich dosť a so mnou sa už priateliť nepotrebujú. Študujem, ale to čo študujem ma veľmi nebaví, ale to je asi preto, že som v stave, že sa neviem tešiť z vecí, tak ma prakticky nič veľmi nebaví. So spolužiakmi som sa snažil zblížiť, ale nešlo to, neviem sa s nimi rozprávať. Oni už majú svoje skupinky a dostať sa do nejakej to tiež celkom nejde, iba pomocou pretvárky, že napodobňujem to o čom sa bavia, a to mi nevyhovuje.
Smajli - 26 Jul, 2016

z čoho súdiš, že sa s tebou ľudia nepotrebujú priateliť? …myslím,že to znie dosť kruto,tak či ti to niekto priamo povedal,alebo sú to tvoje dojmy, možno predčasné súdy…? neviem…
stellan - 26 Jul, 2016

Mám psychické ťažkosti, tak im neviem dodávať toľko pozitívnej energie ako iní ľuďia, preto o mňa nemajú veľmi záujem. Už mi aj rôzni ľudia povedali, že sa so mnou nechcú priateliť. Alebo povedali, že majú iné priority, tak sú maximálne ochotní sa stretnúť raz za mesiac, čo prakticky vylučuje bližší vzťah. Čo môžem robiť potom?
Zuzi - 27 Jul, 2016

Ahojte, smiem vám do tohto vstúpiť?
Myslím si, že stretnutie raz za mesiac nevylučuje bližší vzťah. Ja sama mám viacero takýchto vzťahov, že spolu vôbec nie sme v kontakte a stretneme sa raz za pár mesiacov, či rok a predsa takýchto ľudí tiež považujem za priateľov a mám záujem ich vidieť, zhovárať sa s nimi, vyjsť si niekam von, keď máme príležitosť. Nepotrebujeme byť spolu každý deň, no tú kvalitu vzťahu, ktorú nazývame “priateľstvo” to má. Kým som bola mladšia,tak to bolo iné, toto nastavenie prišlo s vekom, povinnosťami, záujmami, momentálnym voľným časom.

Myslím,že aj ak máš šancu vidieť tých ľudí raz mesačne,tak to nie je šanca hodná zavrhnutia. Rozmýšľam nad tým, aká je tam hrozba straty a aká vidina zisku, ak by si pristúpil i na takéto regulované tvorenie/ budovanie vzťahu s človekom….čo u teba zaváži viac, Stellan?
stellan - 29 Jul, 2016

Ahoj Zuzi, ďakujem za názor.
Nič v zlom, ale myslím, že to o čom hovoríš je niečo iné a nejde to tak ľahko porovnávať s mojím prípadom.

Píšeš, že máš také vzťahy, kde sa stretávate raz za pár mesiacov. Ak správne rozumiem, tak v minulosti, keď ste si budovali priateľstvo, tak to stretávanie bolo intenzívnejšie, až potom to prešlo do takéhoto režimu, takže si si nevybudovala vzťah stretnutiami raz za pár mesiacov.

Problémom tiež je, že tí ľudia sa nestretávajú so mnou častejšie nie preto, že by nemohli, ale práve preto, že so mnou nechcú mať bližší vzťah.

Ďalšia vec je, že bežní ľudia vedia tvoriť vzťahy, pretože už nejaké majú alebo mali. Ja som nikdy bližší vzťah nemal, a je to pre mňa veľmi problematické, navyše mám psychické ťažkosti, ktoré ma v tom ešte obmedzujú. A takéto stretávanie raz za mesiac pre mňa nie je moc dobré.

Pre mňa je to vážne trápenie, že nemám kontakt s ľuďmi a ubližuje mi to každý deň.
Zuzi - 29 Jul, 2016

Súhlasím s tým, že je to zrejme niečo iné v tvojom prípade a nebolo mojím cieľom “zľahčovať ” to, čo prežívaš a riešiš.
Chcela som skôr poukázať aj na iný uhol pohľadu, pretože nie , nemáš celkom pravdu v tvojom predpoklade. Áno, sú aj takí ľudia, s ktorými som mala kedysi šancu stretávať sa intenzívnejšie, ešte počas SŠ a podobne, ale títo, ktorých spomínam sú práve ľudia, s ktorými sme sa spoznali na nejakej akcii, prípadne tábore a celkom sme si ľudsky sadli, potom sme sa náhodne znova po pár mesiacoch stretli a mali o čom rozprávať,až sme pomenili kontakty s tým,že ak sa niekto z nás bude nachádzať v blízkosti toho druhého, teda v časti Slovenska, kde žije,tak sa ozve a skúsime dať stretko, či vyčkáme zas nejaké náhodné neplánované. A takto s niektorými fungujem už pekných pár rokov, že nepotrebujeme udržiavať priebežný kontakt,ale keď sa stretneme, je tam tá dôvera voči sebe a bavíme sa o fakt osobných a hlbokých veciach z našich životov . A preto aj takéto “kontakty” považujem za priateľstvá. A len vlastne hovorím,že sú možné, že aj strohý kontakt netreba zahadzovať lebo to je príležitosť na vznik kamarátstva. Hoci nebude také, po akom túžiš,ale niekedy si vravím “aspoň niečo je lepšie, ako nič”.

Ale fakt sa zamýšľam nad tým, čo píšeš…aké je to pre teba problematické. Asi ti položím otázku, ktorú ti už predo mnou kládli iní, no…akú máš ty konkrétnu predstavu o tom, ako by si vedel a chcel fungovať s niekým, s kým chceš budovať priateľský vzťah, aj napriek ťažkostiam, s ktorými žiješ a ktoré tu i menuješ?
stellan - 30 Jul, 2016

Otázka čo mi dávaš, nie je pre mňa celkom vhodná. Ja o tom neviem premýšľať, nemám skutočnú predstavu o reálnych vzťahoch s ľuďmi, keďže som v izolácii od vzťahov a šibe mi z toho už celkom dosť. Veľakrát som si predstavoval vzťahy, ale po skutočnom kontakte s ľuďmi, tie predstavy boli úplne mimo. Nie som teraz v stave o tom uvažovať a nedokážem si vytvoriť normálnu predstavu. Takže neviem.
Viem, že by som sa chcel nejako naučiť budovať si vzťahy, ale keď o tom budem len premýšľať, tak sa to nenaučím, navyše keď sú moje myšlienky mimo. Nemám inak príležitosti sa to naučiť.
Zuzi - 31 Jul, 2016

s tými všetkými “nie” to vyznieva veľmi komplikovane….Stellan, nechcela som sa ťa nejako dotknúť tou otázkou, ak ťa znepokojila a nejakým spôsobom vykoľajila,tak sa ti za to ospravedlňujem. Prepáč.
Smajli - 31 Jul, 2016

hmm, myslím,že to so vzťahmi môže byť aj tak, ako píše Zuzi,ale to je o nej a tiež aj tak, ako píše Stellan a to je zas o ňom…
Stellan, čo ťa vedie k tomu hodnoteniu,že tvoje myšlienky sú mimo? To súvisí s tými psychickými problémami nejako?
stellan - 02 Aug, 2016

Nič sa nestalo, som v pohode. Je to trochu podobné ako píše Smajli.

Nedávno som si uvedomil, že mi ľudia chcú pomôcť, a v tom je problém. Dávajú mi rôzne návrhy, možnosti, ktoré by mi mohli pomôcť a kladú mi otázky. Je to fajn, snažia sa mi pomôcť. Doteraz, už veľa rokov, vždy som všetky tie veci, čo mi povedali vyskúšal spraviť a snažil sa odpovedať na všetky ich otázky. Ale aj keď som sa snažil, nefungovalo to. Potom som si uvedomil, že to čo hovoria je úplne fajn, a funguje to, ale pre iných ľudí, nie pre mňa. To čo hovoria, často berú z vlastnej skúsenosti, alebo je to niečo, čo pomohlo iným.
Problém je v tom, že moja situácia je odlišná od toho s čím sa stretli. Moje problémy si človek nedokáže bežne predstaviť. Ľudia už nespravia ten extra krok, aby prijali, že môj problém je niečo iné, trochu komplikovanejšie.
Takže pomoc, čo dostávam od ľudí je síce úprimná, myslia to dobre, ale nepomáha mi to. To čo by som potreboval, že by bol niekto ku mne bližšie, vypočul ma a trochu viac mi porozumel, tak to nedostávam. Takého človeka asi nie je možné nájsť. Čo si o tom myslíte?

Smajli: Áno, súvisí. Problém je v tom, že keď človeku chýbajú sociálne podnety zvonka, tak si ich mozog automaticky začne vytvárať sám, ale nevytvára si reálne veci, sú to skôr hlúposti. A to ma zblbne. Potom tie myšlienky tiež nie sú ok. Keď ich následne porovnám s realitou niekedy neskôr, keď dostanem nejaký reálny podnet, tak vidím, že tie myšlienky boli mimo. Teda vravím, že rozmýšľanie o vzťahoch ani teoretické písanie si o nich, mi vytvárať vzťahy v praxi nepomôže. Ale mám inú možnosť?
Smajli - 03 Aug, 2016

Stellan, aké “hlúposti” sú to napríklad, čo si tvorí mozog?…z toho, čo sme si tu doteraz napísali vidím, že premýšľaš o ľuďoch a situáciách už s negatívnym nastavením,akoby si ani neočakával, že sa môže niečo dobré vôbec stať. Napríklad aj tu si takto zareagoval: “Takého človeka asi nie je možné nájsť.”
stellan - 03 Aug, 2016

Nie je pravda, že premýšľam o ľuďoch a situáciách už s negatívnym nastavením.
Písal som to tak, lebo som chcel, aby sa rozhovor niekam posúval, ale asi to bol nešťastný spôsob.
Smajli - 03 Aug, 2016

spomenula som si na jeden príbeh ktorý mi raz kamoška povedala…jeho pointou bolo, že človek nájde,čo očakáva. Ak očakáva a je presvedčený, že ľudia k nemu budú zlí, nepríjmu ho a odstrčia nabok,tak to i nájde, lebo sa na to zameral. Ak ide do novej skúsenosti s nastavením, že títo ľudia sú fajn a isto tam nájdem niečo pekné,tak to i nájde, lebo tomu verí. Je to o uhle pohľadu na vec, ktorý má každý z nás inakší. Preto som zareagovala na teba takto,Stellan. Mala som pocit, že tým,že dlhodobo nenachádzaš to, čo potrebuješ, ani neočakávaš, že by tomu mohlo byť inak. No, zrejme som sa zmýlila a prosím prijmi za to moje ospravedlnenie….kam by si chcel posunúť ďalej tento rozhovor teda?
stellan - 05 Aug, 2016

Chcel by som, aby moje problémy boli brané vážne. Potreboval by som nejaké nasmerovanie, kde mám hľadať pomoc, ľudí, za kým by som mal ísť, čo by som mal robiť? Už som skúšal veľa vecí.
Smajli - 07 Aug, 2016

Stellan, pri kom si už mal pocit, že berie tvoje problémy vážne?…čím ti to vie druhý človek dať najavo?
stellan - 08 Aug, 2016

Nemal som ešte pocit, že by niekto bral moje problémy vážne.
Ak by niekto bral moje problémy vážne, tak by mi dal to čo potrebujem alebo by mi to pomohol získať.
Zuzi - 08 Aug, 2016

Stellan, smiem otázku? Čo chceš dávať ľuďom ty? s čím prichádzaš pred možnosť nadviazať vzťah v zmysle tvojej ponuky a kedy si ochotný to človeku odhaliť?
stellan - 08 Aug, 2016

Áno, môžeš mi dávať otázky. Ale bohužiaľ, táto je jedna z tých, ktoré som počul veľakrát a nie je užitočná. Príde mi to opäť ako zjednodušovanie mojich problémov a odvádzanie pozornosti od problému.
Čo chcem dávať ľuďom, to je dosť jasné, to isté čo dávajú ľudia medzi sebou bežne vo vzťahoch. Robil som to tak aj doteraz, vypočujem ľudí, snažím sa im pomáhať, ak niečo potrebujú a snažím sa byť pre nich príjemná spoločnosť.
Aký bol zmysel tejto otázky? Naozaj som ju dostal už od každého terapeuta, ktorých bolo tiež dosť.
Zuzi - 09 Aug, 2016

ďakujem za odpoveď a prv než ti odpoviem sa ale ešte opýtam teba. Čo si myslíš o tom ty – aký som mala zámer ja touto otázkou a aký mali tí terapeuti, ktorí ti ju už položili?
stellan - 09 Aug, 2016

Zámer je podľa mňa taký, že predpokladáte, že ja chcem vo vzťahu iba prijímať pozornosť a nechcem do vzťahu nič dávať. Ale to nie je pravda, a viem, že do vzťahu je potrebné obojstranne prispievať aj bez tejto otázky.
Je to naozaj také zlé alebo nereálne, že aj ja chcem mať vzťahy s ľuďmi ako majú všetci ostatní?
Zuzi - 09 Aug, 2016

No,zmyslom tej otázky bolo tvoje sebaodhalenie, pretože píšeš, ako sa ti ľudia otáčajú chrbtom a tým, že pomenuješ s akým nastavením k nim ideš,chápem viac tvoje zranenie z toho. Úprimne, Stellan, fakt ma mrzí, že si zažívaš toľko neprijatia a negativizmu v živote a že riešenia, o ktoré si sa už pokúšal boli taktiež neúspešné.
stellan - 09 Aug, 2016

Nerozumiem celkom, v akom zmysle myslíš sebaodhalenie? Sebaodhalenie vo vzťahu, a čoho konkrétne?
stellan - 10 Aug, 2016

Dá sa na tomto fóre nájsť čo potrebujem, alebo to tiež nie je možné?
Zuzi - 12 Aug, 2016

Stellan, tvoj predpoklad nebol správny, chcela som vedieť, ako premýšľaš o tom, ako o tebe asi premýšľajú iní a poukázať na to, že nie každý súd, s ktorým prídeš je objektívnou pravdou. Sebaodhalenie tak, ako som to napísala – chcela som spoznať kúsok teba bez toho,aby som si vopred o tebe vytvorila nejaké súdy. Sebaodhalenie tvojho konania a premýšľania,. Preto ti kladiem otázky, aby si mi ukázal aké je to byť tebou a aby som si to ja sama nemala šancu chybne domýšľať….to, čo hľadáš sú reálne vzťahy, reálni blízki ľudia. Tu v tomto fóre je však väčšina užívateľov anonymná, preto si myslím, že tu to, čo potrebuješ nenájdeš. Môžeš tu dostať informácie, spätnú väzbu, rozhovory, prípadne sa tu objavia nejaké rady, ktoré používatelia považujú za užitočné. Ale napríklad hotový návod na to, ako si získať a udržať priateľa ti nedá nikto, lebo je to taktiež tvoja cesta a je vysoko individuálna, ako už i ty sám vieš. Kontaktov pomoci je tiež mnoho a ty si vyberáš. A ako si písal, prešiel si už viacerými terapeutmi a hodnotíš to ako neužitočné, že ti to nepomáha. K čomu by ti potom mal byť ďalší kontakt, ďalšie konkrétne centrum, odborník, či skupina ľudí, ktorá niekde funguje? Môže to dopadnúť tak isto, ale aj nemusí. Ľudia sú rôzni a viem, že to nemáš jednoduché, no nikdy to nebudem vedieť tak autenticky, ako to naozaj prežívaš a s čím všetkým denno-denne bojuješ, lebo nie som tebou (ako kdesi tu poznamenala Smajli). Ako to vnímaš ty? Myslíš, že je tu možné dostať to, čo si si zadefinoval, že potrebuješ alebo nie?
stellan - 14 Aug, 2016

Z odpovedí, ktoré tu dostávam a ktoré nedávajú návrhy na riešenia, ale skôr iba konštatovania, že je to so mnou zlé, a z toho aké sú moje problémy vážne, mi vychádza, že jediným riešením je samovražda. Obávam sa, že to tak naozaj so mnou aj skončí.

Nerozumiem, že v čom to moje sebaodhalenie mne alebo tebe pomohlo.
Dobre viem, že nie každý súd, s ktorým prídem je objektívnou pravdou. Ak niečo z toho o mne spoznáš, tiež neviem, aký by to mohlo mať pre mňa prínos. Reálne cez fórum človeka nespoznáš.

Bežné psychoterapie nie sú pre mňa prínosné, pretože sa tam nepracuje priamo so vzťahmi. Preto by som privítal kontakt na niečo iné. Nemusela by mi hneď prvá vec pomôcť, ale určite mi nepomôže, keď budem len doma a nebudem vychádzať medzi ľudí. Myslím si, že čím viac toho skúsim, tým viac je väčšia šanca, že nájdem, čo potrebujem. Mne sa moje nápady už vyčerpali, neviem kde a čo mám ďalej hľadať. Na tejto stránke sú, bohužiaľ, kontakty len na psychológov.
Zuzi - 16 Aug, 2016

Stellan, tak potom mi ešte napadla možnosť dobrovoľníctva. Psychológ ,terapia, komunikácia vo fóre ako hovoríš nie je to, čo by ti mohlo byť užitočné. Chceš prácu so vzťahmi, kontakt priamo tam s ľuďmi. Je super že sa tak snažíš a hľadáš, preto navrhujem ešte túto oblasť. Neviem, či s tým máš nejaké skúsenosti a zážitky a či by také čosi mohlo byť pre teba. Na googli sa dopracuješ k mnohým organizáciám i stránkam, ktoré dobrovoľníkov potrebujú, už podľa tvojho zamerania a záujmu si môžeš potom vybrať. Predpokladám, že tam sa vzťahy nutne taktiež musia tvoriť, keďže ich spája spoločný cieľ a pomáhajú si navzájom pri jeho dosahovaní. Čo myslíš?
stellan - 16 Aug, 2016

Áno, aj mne to napadlo už dávnejšie. Vieš o niečom konkrétnom?
Dlho som niečo hľadal, do pár vecí som sa aj zapojil. Ale tiež mi to buď nesadlo, alebo som nebol prijatý medzi ľudí.
Rád by som vyskúšal aj niečo nové, ale nájsť na internete kvalitnú ponuku je problém, ale keď vieš o niečom, tak mi môžeš dať tip.
stellan - 16 Aug, 2016

Zuzi, ešte mám na teba otázku. Ako docielim, aby sa ľudia nesprávali ku mne tak ako ty alebo ostatní tu na fóre. Myslím tým, že ľudia sú ochotní so mnou trochu popísať alebo pokecať, ale budovať bližší vzťah už nie. S tým sa stretávam často.
Zuzi - 21 Aug, 2016

Hm, ja som si hľadala takéto možnosti sama, cez internet, známych a podobne, prišla som, skúsila, spoznala, ak mi to sadlo,tak som tam začala fungovať a keď už som sa necítila ok,alebo cítila, že je čas ísť ďalej, tak som odišla. …a práve mi napadlo, že ktosi mi posúval aj info o Gettpal.com. To si skúšal?

a k Tvojej otázke. Nie som si istá,čo očakávaš od ľudí tu na fóre, alebo akým spôsobom by si chcel tu vybudovať hlbší vzťah. Za seba poviem len, že z mojej pozície viem na fóre, či na IPčku,ponúknuť poradenský vzťah, so všetkým, čo pod to spadá. A bližší vzťah- rozumej čisto priateľstvo s možnosťou sa stretávať, nemôžem, pretože by to bolo z mojej strany neetické vo vzťahu ku klientom. Myslím, že ľudia chodia sem na fórum sa zdieľať s tým, čo ich trápi, porozprávať sa v bezpečí svojej anonymity, na to je tento priestor vytvorený a preto by som na týchto základoch vo virtuálnom priestore hlbšie vzťahy neočakávala. Stačí takáto odpoveď, Stellan?
stellan - 22 Aug, 2016

Ja som si myslel, že na tomto fóre vystupuju ľudia ako “ľudia” a nie ako “psychológovia” a “poradcovia”, ale opäť som sa raz zmýlil. Ja si nemyslím, že takéto rozhovory mne alebo ľuďom pomáhajú.
Tiež sa mi nepáči, že “akože etickosť” je uprednostňovaná pred ľudským životom.
Moja otázka sa týkala aj iných ľudí, prečo sa ani bežní ľudia so mnou nechcú priateliť.

Gettpal som tiež skúšal, ale to sú skôr stretnutia náhodných ľudí, ktorých nespájajú spoločné ciele. A príde mi to, že ľudia, ktorí majú problém s nadväzovaním vzťahov a introverti tam nemajú šancu.
Zuzi - 26 Aug, 2016

Stellan, mrzí ma, že si myslíš, že etika sa kladie pred ľudský život. Znova poviem za seba, že pre mňa je ľudský život hodnota číslo jeden a ja hoci som poradca, tiež som človek. Odpovedala som za seba a za tým, že tento priestor je vytvorený práve na kladenie otázok, hľadanie odpovedí a bezpečnosť anonymity si stojím. Mojím rozhodnutím bolo vstúpiť sem pod pravým menom a odhaliť, kto som, nech vieš, kto ti to tu vlastne toľko komentuje. Ostatní nemusia, je to pre nich takto bezpečnejšie a je to ich rozhodnutie. Táto téma, ako i iné ma zaujali. Ak ti to príde všetko neužitočné a tento rozhovor nikam nevedie v smere pomoci, tak fajn, je to tvoj postoj a ja ho rešpektujem .Snažila som sa poskytnúť čo viem a môžem. Ako to majú ostatní ľudia voči tebe a prečo naozaj neviem :/. To musíš zisťovať u tých konkrétnych, ktorých sa to týka.
Ešte mi napadlo, že hoci bola táto téma založená s otázkou o tom, aké majú ľudia skúsenosti s psychoterapiami, tak sa bavíme zväčša o vzťahoch v reálnom živote. Neviem, či vieš, ale existuje aj tzv. KIT- krátkodobá interpersonálna terapia, ktorá je zameraná práve na riešenie problémov vo vzťahu, je to dynamický smer, teda terapeut by mal ísť s tebou do hĺbky ku koreňom problémov a snažiť sa ich s tebou riešiť. …Neviem,kým každým si si už prešiel, no viem, že pre introvertov býva to nadväzovanie vzťahov o čosi náročnejšie, ale o to kvalitnejšie a hlbšie potom vraj zvyknú byť, ak už nejaký majú. Nepoznám tvoje možnosti, lebo nežijem tvoj život. No, čo vnímaš, že máš momentálne vo svojom okolí k dispozícii, že by stálo za to skúsiť nadviazať vzťah tam?
stellan - 29 Aug, 2016

Každý si hľadá ospravedlnenie, aby sa so mnou nemusel bližšie spoznať a tým mi naozaj pomôcť. Raz je to, že sú zaneprázdnení, alebo že sa musia viac venovať svojim priateľom, tak nemajú na mňa čas, a teraz je to kvázi “etickosť”.

Na takomto fóre nie je šanca človeka naozaj spoznať. Príde mi veľmi naivné si myslieť, že anonymná neosobná komunikácia môže niekomu pomôcť s vážnym problémom, ešte čo sa týka vytvárania vzťahov. Preto si myslím, že niekedy žiadna pomoc je lepšia, lebo toto je pre človeka falošná nádej a ďalšie zranenie.

Takže opäť som zostal na svoje problémy sám, asi sa môžem rovno zabiť.
Zuzi - 06 Sep, 2016

Stellan, súhlasím s Tebou v tom, že anonymná neosobná komunikácia Ti nepomôže vytvoriť vzťah na tomto mieste. Na zoznamkách, kde je ich primárnym cieľom sprostredkovať cestu k nadviazaniu potenciálneho vzťahu, to funguje inak.
Zo skúseností a spätných väzieb však viem, že práve anonymná komunikácia je to, čo mnohokrát pomáha riešiť aj naozaj ťažké životné problémy, ak poradca s klientom nájdu tú spoločnú cestu spolupráce a práce na zákazke. Preto nemôžeme generalizovať,že to buď funguje alebo nefunguje na 100%.
Vnímam Tvoje obviňovanie,no zazlievať Ti ho nemôžem, pretože to je tvoja interpretácia reality a verím,že to, čo prežívaš a píšeš, naozaj myslíš a vnímaš tak, ako to tu podávaš. Neteší ma to, no neviem, ako to u Teba vyzerá v reálnom živote mimo virtuality, ako prebiehajú tie snahy a kde je ten bazálny problém,že to tak často krát nevychádza práve v tých konkrétnych situáciách, keď sa tak úpenlivo snažíš stretnúť ako človek s človekom, spoznať ho a dať mu šancu spoznať teba. Viem,že iných ľudí ťažko zmeníš, ak Ti nevyhovujú. Zmeniť môžeš však seba, svoje postoje, prístup, myslenie- čo je o to náročnejšie, ak nepoznáš cestu ako alebo sa meniť nechceš, lebo si kým si. Ideál by bol, ak by ťa človek dokázal prijať presne takého akým si, bez súdov, hodnotenia, proste bezpodmienečne- vtedy by to možno šlo aj vzájomne. Aký máš na to názor?
stellan - 07 Sep, 2016

Zuzi, čo píšeš, opäť vnímam len ako teoretické reči, ktoré neprinášajú nič nové, lebo všetko to už poznám alebo mi to už aj niekto hovoril. Stále neprichádzam na to, ako mi týmto spôsobom chceš pomôcť.

Na zoznamkách som sa snažil nájsť vzťahy niekoľko rokov, a neúspešne.
Súhlasím s tým, že anonymná komunikácia pomáha riešiť problémy, ale iba určitý typ problémov, nie tie moje.
Rád by som sa zmenil, ale neviem čo a ako. Napríklad, snažil som sa pri rôznych odborníkoch odstrániť moje psychické problémy.
Rád by som sa tiež zmenil z introverta na extroverta. Ale zmena osobnosti je nemožná.
Áno, bolo by to výborné, keby ma niekto bral takého aký som.
Ale čo s tým?
Zuzi - 07 Sep, 2016

Fíha, vniesol si sem ďalší zaujímavý podnet. Možno ti to nepomôže, ako nič z toho, o čom sme sa tu bavili doteraz, no skúsim ešte zareagovať možno komplexná zmena osobnosti (podľa všetkého) nie je možná, ale posunúť sa z introvertného správania do extrovertného je možné. Poznám viacero ľudí, vrátane mňa, ktorí sme “prerobení” introverti na extrovertov (alebo čosi medzi týmito dvoma typmi) pod vplyvom životných okolností. Dokonca i grafologický rozbor písma vie určiť, kto bol introvertom a zmenil sa na extrovertnejšiu osobnosť. Nacvičiť sa to dá napríklad verejným vystupovaním, prezentovaním, prekonávaním seba samého, ak je to to,čo naozaj veľmi chceš. Je to drina, ale dá sa to. Obsahuje to prezentácie v škole, pred skupinkou ľudí, snahu vyvolať diskusiu, ozvať sa v “dave” a nevzdávanie sa, ak to pár krát nevýjde a ostaneš nepovšimnutý, alebo ignorovaný (?). Aké máš s týmto napríklad skúsenosti ty? Myslíš, že tá zmena, alebo posun z introvertného bytia do trocha viac extrovertného možné sú alebo nie?
stellan - 07 Sep, 2016

Myslím si, že je možné, aby sa introvert naučil extrovertné správanie a vrámci možností si na to zvykol. Ale v mojom prípade to momentálne možné nie je. Skúšal som to.
Snažil som viac vystupovať, komunikovať s ľuďmi, prejavovať sa. Výsledok bol, že mi z toho bolo fyzicky nevoľno. Psychicky mi bolo veľmi zle. Mal som z toho stres a napätie, a nevedel som potom večer ani zaspať. Bolo to zbytočné trápenie sa.
Pre bežného introverta by to taký problém nebol. Moje problémy sú hlbšie. Aj keď sa správam pre mňa prirodzene introvertne, tak sa stále cítim dosť blbo. Mám problémy so sebou. Aby som sa mohol učiť správať extrovertne, musel by som byť trochu vnútorne vysporiadaná osobnosť.
Tebe sa to ľahko hovorí, keď nepoznáš problémy, aké mám ja. Ale s tým mi už pomôcť nechceš.
Zuzi - 14 Sep, 2016

z čoho súdiš, že ti nechcem pomôcť?
stellan - 15 Sep, 2016

Lebo sa obmedzuješ len na anonymné spôsoby pomoci, ktoré mi nepomáhajú. A ignoruješ fakt, že reálne potrebujem ľudí a vzťahy, a sám ich neviem získať. Sám som to skúšal už veľmi veľa krát, všetkými spôsobmi ktoré si tu spomenula.

score 0 · Answer 4 · %s

ja som tiež navštívila klinickú psychologičku, keď som to už sama nedávala a nechcela byť na obtiaž blízkym, ktorí tiež mali práve krízu. Získala si ma takým ľudským prístupom pri prvom sedení, ale neskôr som z nej mala dojem, že ma aj tak nechápe, chce ma rýchlo zdiagnostikovať, aby jej to poisťovňa preplatila a hlavne,že nemá čas lebo má čakáreň plnú vážnejších prípadov. Bola som u nej 3 krát. Naučila ma konkrétnu techniku, ktorá mi pomohla dostať sa z bludného kruhu nespavosti a prijať realitu takú, akou bola aj s tým pozitívnym, čo mi unikalo. Za to som jej fakt vďačná, no koniec koncov mi viac pomohli blízki ľudia a ja sama, rozhodnutím zmeniť svoj život, myslenie, konanie, odpútať sa od toho,čo ma vyčerpávalo a začať nanovo robiť veci, ktoré mi dávali zmysel a bavili ma. Súhlasím s tým, že ľudský prístup je fakt zo strany psychoterapeuta potrebný, no zároveň si on sám musí dokázať udržať tú hranicu profesionality, pri ktorej neprekročí medze pomáhajúceho odborného vzťahu, čo zrejme nebýva najľahšia voľba. A psychológ, či terapeut tiež nie je mág, ktorý mávne kúzelnou paličkou a tvoj život sa zrazu obráti o 180 stupňov k lepšiemu. Veľa práce je práve na tebe, na tvojom prístupe, odhodlaní, tvojich vlastných zdrojoch k zmene. Terapeut ťa v tom má sprevádzať, podporovať a hľadať spoločne riešenia, ktoré ťa posunú tam, kam je to možné, aby si bol so sebou a životom viac spokojnejší, či vyrovnanejší.
A tiež si dovolím tvrdiť, že ak by každý z nás mal aspoň jeden harmonický, pokojný, pravý vzťah s niekým blízkym, tak by psychoterapeuti neboli v dnešnom svete až takí potrební….Najlepší liek na ubolenú dušu je dôvera, bezpečie, pocit, že som milovaný taký, aký som a pre niekoho som naozaj dôležitý….čo myslíte vy?

score 0 · Answer 5 · %s

0

stellan 62 Rep. 24 Jun, 2016

To znie super mať psychoterapeutku, s ktorou sa dá ľudsky porozprávať. Moje terapeutky mali vždy len profesionálny prístup, pričom si zachovávali veľký odstup od človeka. Oveľa lepšie mi príde, ak by sa s terapeutom dalo rozprávať aj viac priateľsky a keby vzťah s človekom bol bližší.

nezabudka commented 08 Jul, 2016

nezabudka - 08 Jul, 2016

ja mam terapeutku uz dlhe roky je velmi dobra, sadli smesi. a stoji iba dvacku na hodinu. skus si pozriet klinickych psychologov, neviem teda z akeho si mesta, ale na kramaroch urcite najdes taku, ktora bude lacnejsia…. a to, aky vztah si vytvorite je aj na tebe, nie iba na terapeutovi…. viem, znie to strasne, ale treba hladat, skusat, ja osobne by som dala na prvy pocit, ci mi ten clovek sadol alebo nie. drzim palce, abysi nasla/nasiel terapeuta, ktory ti bude sediet a aj ti dokaze pomoct.

Fórum

Skúsenosti so psychoterapiami

5 answers

Login

Táto otázka