![[ne]normalne.sk](http://nenormalne.sk/wp-content/uploads/2015/11/logonen1.svg)
Fórum
Žiarlivosť – pomáha, alebo škodí vzťahu?
Minulý mesiac sa tu pomerne intenzívne hovorilo o žiarlivosti. Sám neviem či je lepšie žiarlivosť úplne vo vzťahu vylúčiť, alebo môže byť k niečomu prospešná.
Na jednej strane je treba partnerovi/partnerke veriť, lebo nie je vôbec príjemné ak toho najbližšieho človeka máme obviňovať. Veď predsa ako má človek presvedčiť toho druhého, že sa nemá prečo báť?
Na druhej strane – nie vždy je to tak o nedôvere k človeku, ktorého ľúbime, ako skôr k človeku, ktorý voči nemu prekračuje hranice. Je tam akoby určitá snaha toho človeka brániť, no nazýva sa to žiarlivosť.
Priznám sa, mám v tom chaos 
aká je vaša skúsenosť? Je tá žiarlivosť na niečo dobrá, či je to zabijak vzťahu?
16 answers
Mirka, ty nie si zodpovedná za jej konanie a za to, čo si ona prežila. Máš právo povedať jej o tom, čo ti je a čo nie je príjemné a aj z akého dôvodu. Máš právo dopriať si oddych, keď ho potrebuješ a myslím,že máš právo jej napríklad stanoviť hranicu, že nebudete spolu v kontakte úplne každý deň a každú chvíľu. Čo myslíš, čo by to spravilo, keby skúsiš nejakú stanoviť? Ako by si to mohla dokázať?
-
Mirka -Viem,že nie som zodpovedná za to,čo si ona prežila…lenže povedala mi,že to,čo povedala mne,nikto nevie. Neviem ako jej mám inak pomôcť,len tak,že ju vypočujem. Ale už nevládzem
Naposledy sme si písali…povedala som,že nikam nejdem,že sa necítim dobre a že chcem byť sama…ona že nie,že musím ísť vonku,aby mi bolo lepšie… Povedala som minimálne 5 krát,že nikam nejdem,že chcem byť sama…a ona to proste vôbec nerešpektuje. Normálne prišla až ku nám domov,a musela som ísť vonku. Proste…bolo mi úplne nanič. Ako sa dá určiť nejaká hranica,keď nerešpektuje moje rozhodnutie ani len v tom,že chcem byť sama,
?
Chcem vás poprosiť o radu… V tomto prípade nejde o vzťah partner/partnerka ale o dve kamarátky, kde jedna z nich má priateľa s ktorým už plánujú spoločný život…
Ide o to, že moja kamarátka s ktorou sa poznám rok aj 4 mesiace cca, mi v poslednej dobe veľmi často píše, a píše v podstate stále (či ráno, či cez deň, večer) ešte sa len rozlúčime a vzápätí mám od nej správu… najskôr mi to nevadilo, ani nič iné…lebo som bola rada, že konečne mám kamarátku s ktorou mám spoločné záujmy a tak… no v poslednej dobe je toho už na mňa veľa… a niekedy mam strach zapnúť PC, lebo sa bojím, čo mi opäť napíše. Už som to riešila aj tak, že som si správu prečítala, no ak som nemala čo odpísať, tak som ju hneď aj zatvorila. No vzápätí mi prišla ďalšia správa, že prečo neodpisujem, že čo sa stalo atď. Tak som to istý čas riešila tak, že keď mi prišla správa, tak som ju neotvárala, len som ju stiahla z lišty a bola som na nete ďalej… no prišli opäť správy…že ona vie, že som na nete, tak prečo neodpisujem atď. A posledná vec ktorá ma dostala, bola tá, keď som bola na jednej akcii (vôbec som o nej nerozprávala, lebo som sa tam nechystala, no stalo sa, že som sa tam dostala) a prišla mi sms, že ako sa mám a ako je na tej akcii… Neviem ako to mám riešiť, no necítim sa už v tomto vzťahu dobre… Povedala som jej, že ona má predsa priateľa a on má byť v jej živote na prvom mieste. No ona mi povedala, že sa na mňa naviazala…
A tiež mi vyčíta také veci, že ja jej nenapíšem, ja ich nezavolám vonku, ale chodím vonku s inými ľuďmi…
Niekedy si pripadám dosť divne v tom celom a neviem čo s tým mám robiť.
-
Smajli -Mirka, zažila som si čosi podobné s kamoškou. Asi ti chýba pocit slobody, že? Píšeš, že si to skúšala riešiť akoby ignoráciou jej správ…a zrejme si sa s ňou už aj rozprávala o tejto téme (?)….ako by zareagovala, keby si jej vyjadrila aké máš potreby a čo ti prekáža vo vašom kamarátskom vzťahu? Myslím tým, či by ste si vedeli spolu vymedziť nejaké hranice, čo je ok a čo už nie, aby mohol byť ten vzťah naozaj taký priateľský a prospešný a nie skôr na obtiaž.
-
Mirka -
Áno, presne tak sa to povie “pocit slobody”… to mi chýba. Nakoľko ja neviem odkiaľ to vie, ale vie kde som, s kým som, čo robím… V poslednej dobe sa toho stalo veľmi veľa…nevedela som, ako to mám riešiť, tak pri správach typu “ty sa neozývaš, ty máš iných kamarátov… som jej napísala, že môžeme sa stretnúť, ale ja už nebudem riešiť to, čo bolo…ona súhlasila. No keď sme sa stretli, samozrejme nie len my dve ale prišiel aj jej priateľ…zase to bolo o tom istom
Na jednej strane…nechcem jej povedať, že nech mi už nepíše, lebo viem čo všetko si zažila a čím si prešla, no na druhej strane je mi to nepríjemné. A čo sa týka vymedzenia hraníc? Hm…tak o tom sme sa nebavili, nakoľko si to ani neviem predstaviť…
Tá myšlienka, “neprekoreniť polievku” sa mi páči Keď je žiarlivosť len ľahučkým korením, na tom sa asi viacerí zhodneme, že to je v poriadku. Rozmýšľam, čo vtedy, keď si človek uvedomí, že začína príliš žiarliť a žiarlivosť začína vzťahu škodiť? Čo by mohlo vtedy pomôcť?
-
mozno by stacilo sa porozpravat s partnerom, ze toto sa so mnou deje, nechcem aby to prerastlo do niecoho horsieho atd….. a ked ten partner stoji o vztah, tak sa na chvilu vzda svojich aktivit a venuje sa iba partnerke….. ale zas nie dlho aby si partnerka nezvykla velmi 😀
Hranica žiarlivosti je veľmi tenká. Nedá sa úplne zo vzťahu vylúčiť. Taký ten osteň občas pichne každého, priznajme si úprimne :). Niekedy stačí hlúposť a pichne nás, že partner ide s kamošmi na pivo, ale my ho chcem mať pre seba, lebo sme nemali práve najlepší deň. Ale to zvyčajne rýchle prejde. Ak sme unavení, z práce, či školy, niekto nás rozladí, máme sklony byť vzťahovační a aj maličkosť môže spôsobiť, že všetko vnímame citlivejšie a spôsobíme hádku, alebo žiarlivostnú scénu.
Osobná skúsenosť – chorobná žiarlivosť je už obmedzujúca a ničí vzťah.
Nezabudka, pekne si to napísala…ja osobne žiarlivosť nemám rada a predsa niekedy po nej paradoxne aj túžim….keď mám pocit,že priateľovi sú prednejšie iné veci a povinnosti než ja,tak si aj prajem dostať sa do pozície, kedy by mal na koho žiarliť a vidieť, že o mňa majú iní záujem….aspoň také to malé podrýpnutie doňho, že aha,lichotí mi, ak ma niekto ocení a ty si to už dlho nespravil…:D….no a aj napriek tejto túžbe si nedovolím dostať sa do tej pozície a takto ho “provokovať” lebo mi to nie je úplne prirodzené, chcem, nech vo mne cíti istotu…