Ideálna hodnota, či hodnota ideálov?

Avril Lavigne, Simple Plan, Iné Kafé, Pink, The Rasmus, Kobe Bryant, Eminem...a mohla by som pokračovať. Čo majú ale títo všetci ľudia spoločné?

elite-daily-kobe-bryant1 Začnem Kobeom, fascinoval ma pretože bol fest dobrý v tom, čo vedel, vedel sa presadiť, mal skvelú techniku, na ihrisku bol hviezdou, bol výnimočný medzi svojimi rovesníkmi, bol najmladším hráčom v NBA. Dosiahol viac…
Hudobníci a speváci, ktorých ústrednými témami bol odpor voči spoločnosti, snaha o bytie odlišnými, túžba ísť proti prúdu, rebélia, rozprávanie o nespravodlivosti, o nepochopení, o neprijatí, o vnútornej bolesti. Vždy to malo istú dynamiku, silné emócie i texty, v ktorých som sa nachádzala. Stávali sa akýmisi mojimi vzormi a i dnes po vyše 10 rokoch sa k ich hudbe a piesňam stále vraciam a absorbujem to, čo skrze ňu ku mne prichádza. No, už je to iné…už to nie je taká fascinácia ako kedysi, skôr ma zajíma, kam sa dostali, kým vlastne sú, aké sú ich životy od doby, kedy sa stali mojimi idolmi. Puberta bol krásny vek, no nemal by trvať večne, človek potrebuje dozrieť a posunúť sa ďalej.

Na strednej nám dala učka na angline napísať sloh o tom, kto je mojím vzorom a prečo. Dlho som rozmýšľala nad týmito ideálmi, ktorí ma osobnostne priťahovali. No, nevedela som si z nich vybrať žiadneho, v ktorého šľapajách by som niekedy skutočne chcela ísť. Hľadala som cnosti, hľadala som čosi hrdinské, čosi hlbšie.

Natrafila som na životopis matky Terezy. Internet bol plný jej obrázkov, asi mala vtedy nejaké výročie, našla som film, články, knihy, googlila som…..Jej život sa ma čímsi dotkol. No, bol to iný dotyk, ako pri tejto rebélii, kedy som chcela celému svetu vykričať, aké nespravodlivosti sa dejú a ako ma všetko hnevá, ako protestujem. Tento dotyk bol láskavý, bol pokorný, čímsi ma i dojal. Bola to žena, ktorá obetovala celý svoj život tým, o ktorých tieto moje hviezdy spievali. Chcela sa darovať, chcela byť s nimi a konať a nie len o tom hovoriť, či spievať, chcela žiť ich životy a vzdať sa všetkého len aby sa im priblížila, vstúpila do biedy každodenných dní a podávala im svoju pomocnú ruku, otvárala im svoje srdce. Robila VEĽKÉ VECI. Uvedomila som si, že nechcem celý život len na všetko frflať s odporom a pocitom nepochopenia, uzatvárať sa a obviňovať kadekoho z toho, čo sa okolo deje. Matka Tereza rozprávala skrze svoje skutky, jej reč bola iná, ako reč punk-rockových hviezd. Prinášala ľuďom to, o čom tí iní len spievajú, prinášala nádej a prijatie tým, ktorí boli úplne na okraji spoločnosti, spodinou, nepovšimnutými, slabými. Objavila som v nej ČLOVEKA.
Ako som tak spoznávala jej život a ideály, za ktorými šla, nachádzala som i ďalších, neboli to len svätci, boli to i normálni ľudia s normálnymi životmi, ktorých si nikto nevšímal a predsa…Akoby sa riadili heslom „mysli globálne- konaj lokálne“. Tieto ideály obety a otvoreného srdca pre iných sa mi stali tak blízkymi, že som túžila spoznať osobne niekoho, kto takto žije. Potrebovala som niekoho, kto by ma ťahal, s kým by som sa mohla sčasti identifikovať. Chcela som mať pri sebe takýto vznešený vzor.

A zrazu prišiel ten „aha- efekt“! Mala som to celý čas pred očami ! Zrazu som videla ženu, ktorá bola mocná. Ženu, ktorá sa obetovala pre iných, ženu, ktorá pomáhala iným aj napriek tvrdým ranám, ktoré v živote dostávala, ženu, ktorá bola vždy oporným bodom a povzbudením pre tých, ktorí to potrebovali. Našla som nenápadnú hrdinku, ktorá bola pri mne od prvých chvíľ môjho života. Táto žena ma prijala a darovala mi ŽIVOT V LÁSKE….Je ňou moja MAMA. Stala sa mojím ideálom v čase búrlivej puberty, má múdrosť a trpezlivosť, odvahu a vieru, vďaka ktorým, aj napriek tomu, že sa stala veľmi mladou vdovou, dokázala vychovať úplne sama 4 deti (!). Je to osoba, ktorú naozaj obdivujem a chcem byť silná ako ona. Nechcem sa s ňou úplne stotožniť, pretože si uvedomujem svoju vlastnú jedinečnosť a odlišnosti, ktoré máme. No, vnímam, že to, čo do mňa od malička vkladala, postupne dozrieva a som za to nesmierne vďačná. V mnohom ma chápe, aj keď nie vo všetkom, no je mi oporou a dôverným priateľom. Pochopila som, ako veľmi ma miluje, nech vyvediem čokoľvek, že jej láska nemá hraníc, že nám darovala a obetovala celý svoj život, aby sme ho my mohli mať krásny, radostný, v plnosti aj bez jedného rodiča. Je to hrdinka, ktorá je pokorná i sebavedomá, má v sebe prvky ľudskosti, ku ktorým tak vzhliadam, ide proti prúdu tým, že sa nebojí hájiť si svoje hodnoty a konať v súlade so svojim vlastným svedomím, aj keď jej svet vraví inak.

Takýchto ľudí vo svojom okolí poznávam čoraz viac. Obdivujem tiež moju kamošku Slávku, že aj napriek tomu, že je odchovancom detského domova, tak nikdy nestratila radosť zo života, nikdy neprestala byť spontánna, nikdy nehľadela na to, čo si o nej iní myslia a stále si ide za svojimi snami, hoci to nie je „med lízať“. Obdivujem ľudí, ktorí sa neboja vstávať z úplného dna a bojovať, ktorí to nevzdávajú a keď sa nemajú dobre, tak to proste povedia. Sú autentickí, nenosia masky. Pochopila som, že nemusím byť svätcom na to, aby som mohla prispieť tiež kúskom dobra do tohto nášho sveta plného výziev a som veľmi poctená, keď môžem stráviť ,čo i len chvíľku pri ľuďoch, ktorí ma inšpirujú svojimi životmi. Je ich stále viac…