Môže byť žiarlivosť užitočná?

Keď sme v IPčku otvorili tému žiarlivosť, v prvom momente mi napadlo, že je to negatívna emócia, ktorú vo svojom živote nechcem mať, snažím sa ju nepociťovať a nejako veľmi s ňou neprichádzam do kontaktu. Potom som sa trošku bližšie pozrela tej žiarlivosti na zúbok a snažila som sa pochopiť, kde a ako by mohla žiarlivosť hrať v mojom živote rolu a na čo by som ju mohla využívať ja v pozitívnom zmysle slova. Vtedy sa mi zrazu začali vybavovať viaceré situácie, v ktorých práve žiarlivosť pozitívne zasiahla do môjho života. Skúsim v tomto blogu popísať tú najvýznamnejšiu z nedávna.

Jeden večer som bola vonku v meste s niekoľkými kamošmi. Nie je podstatné kde sme boli a čo sa dialo, pretože sa chcem zamerať najmä na pocit žiarlivosti, ktorý hral v tomto večeri u mňa hlavnú úlohu. Na ten večer som sa veľmi tešila a keďže tých ľudí už dlhšie poznám, mala som viaceré očakávania, ktoré by mali byť naplnené, aby som s tým dianím bola spokojná. Chcela som si užiť blízkosť tejto skupinky, v ktorej sa dobre cítim, taký bežný rozhovor o nás, ktorý ma vždy poteší a špeciálne som sa tešila na jedného človeka zo skupinky, pretože rozhovor s ním mi vždy dobije baterky. Všetko bežalo tak ako obvykle a ja som začínala naberať svoj obvyklý pocit spokojnosti, ale v tom zrazu nastala zmena.

Jeden chalan a jedna baba sa spomedzi skupinky mierne vyčlenili a začali sa viac venovať jeden druhému ako nám ostatným a my zvyšní sme ostali nejako „mimo diania“. A vtedy som pocítila žiarlivosť. Žiarlila som, že nemám od týchto dvoch ľudí pozornosť, ktorú som očakávala, že sa mi dostatočne nevenujú. V prvom momente som napomenula samú seba, že sa chovám ako malé decko a cítim niečo, čo by sa v mojej predstave obvyklého dospelého a rozumného správania nemalo.

Žiarlivosti sa však samej od seba nechcelo len tak odísť, ani po mojom vnútornom ráznom napomenutí. Ako tak ďalej trvala, začala som rozmýšľať, čo sa v tej chvíli teda vlastne vo mne deje a na čo ma chce tento pocit upozorniť. V tej chvíli som si uvedomila, akí sú pre mňa títo ľudia dôležití, ako rada trávim s nimi čas, ako mám rada ich plnú pozornosť a ako mi záleží na tom, aby táto skupinka fungovala. Uvedomila som si, ako veľmi túžim po ich pozornosti a ako začnem žiarliť keď ju nemám. Po tomto uvedomení si samej seba  žiarlivosť zrazu prešla, sama od seba zo mňa vyšumela.  Vtedy som si uvedomila, že mi práve táto mnou zavrhovaná žiarlivosť priniesla niečo pozitívne. Dala zmysel tejto chvíli a môjmu pochopeniu toho, že títo ľudia sú pre naozaj dôležití a ich plná pozornosť je to, čo v svojom živote potrebujem.

Z pochopenia tejto situácie a žiarlivosti v nej mi vyplynulo zistenie a uvedomenie si toho, že žiarlivosť je pre mňa akousi červenou kontrolkou, ktorá ma upozorní vo chvíli, keď sa mi nedostáva v živote dostatok pozornosti od ľudí, na ktorých mi záleží. A s tým, že si to uvedomím môžem potom ďalej pracovať.

V situácii, ktorú som popísala, ten večer v meste a tá skupinka ľudí, práve žiarlivosť zohrala kľúčovú úlohu. Vďaka žiarlivosti som bola počas toho večera viac aktívna ako obvykle. Bola som iniciátorom toho, aby som sa pousilovala o svoju obvyklú dávku pozornosti v skupinke a zaujímala som sa o to, aby sme sa jeden druhému poriadne venovali. Tento večer nakoniec splnil moje očakávania. Nakoniec som aj mala možnosť pokecať si svojich obvyklých 5 minút s jedným členom skupinky, na ktorého som sa tešila. A vďaka pocitu žiarlivosti, ktorý som prežila sa mi zapísal tento večer ako niečo výnimočné.