Novodobé ochorenie mladých ľudí?

Čo si myslíte o tom, že žijeme v dobe, kedy je každý vystavený vyššej miere stresu ako kedysi? Niekto bude súhlasiť, iný nie. Keď sa ale zamyslíme, v poslednej dobe je veľmi diskutovaný nárast civilizačných ochorení, ktoré sa prejavia najmä pod vplyvom nášho spôsobu života. A medzi takéto ochorenia patrí aj tetánia, alebo inak nazvaná aj tetanický syndróm. Keďže je toto ochorenie v dnešnej dobe pomerne časté, snažili sme sa o krátky náhľad a zodpovedanie najčastejších otázok týkajúcich sa tetánie. Hlavné otázky sa týkajú toho, o aké ochorenie ide, aké sú jeho prejavy, prečo sa prejaví a u koho.

Čo je tetánia?

Mnohí ľudia si ju mýlia s tetanom, ktorý je spôsobený baktériou a prejavuje sa stŕpnutím šije. Naopak tetánia je syndróm, ktorý sa prejavuje tonickými svalovými kŕčmi a  záchvatmi (Prakash, 2008).  Medzi ďalšie prejavy patrí aj zúženie priedušnice, častá je aj hyperventilácia, hlboké a zrýchlené dýchanie, čo môže spôsobiť pocit sťaženého dýchania (Paton, Findlay, 1919). Hyperventiláciu spôsobuje buď nejaká silná emócia, alebo prežívaný stres a je faktorom, ktorý stojí za vznikom tetánie (Steidl, 2002). Pre tetániu je typická nadmerná podráždenosť centrálneho a periférneho nervového systému v dôsledku nízkych hladín vápnika a horčíka. Zvyšuje sa aj odpoveď nervov na elektrické a mechanické podnety (Paton, Findlay, 1919).

Tetánia sa prejavuje dvojako, menej často ako tetanický záchvat, alebo ako nešpecifické symptómy. Medzi nešpecifické symptómy patria veľmi často pociťovaný tlak na hrudi, zrýchlený pulz srdca, problémy pri prehĺtaní, alebo pocit hrče v hrdle, sucho v ústach, nadmerná únava a strata energie, precitlivelosť na  hluk, mdloby, poruchy spánku, nervozita, bolesti hlavy, úzkosti, tuhosť a brnenie v končekoch prstov. Záchvat je v dnešnej dobe už veľmi vzácny a pozorujeme ho ako silné kŕče hornej a dolnej končatiny, alebo kŕč v okolí úst (Steidl, 2002, Grofik, 2014). Mohli by sme povedať, že tetánia je obrana tela na zvýšené nároky na psychiku a fyzickú odolnosť.

Prečo práve ja?

Čím ďalej tým viac sa lekári stretávajú s pacientami s nedostatkom horčíka v organizme (Steidl, 2002). S týmito príznakmi a diagnostikou tetanického syndrómu sa stretávame v praxi u ľudí, ktorí dlhodobejšie prežívajú stres a pod týmto vplyvom dochádza v organizme k nerovnováhe elektrolytov, ako už spomínaného horčíka a vápnika (Reed, 2005). Viac sa tetánia diagnostikuje u žien ako u mužov a trpia ňou najmä jedinci vo veku od 20 do 30 rokov, preto sa o nej hovorí aj ako o novodobom ochorení mladých ľudí (Steidl, 2002). Niektoré štatistiky ukazujú, že približne až 10% populácie má príznaky tetánie (Grofik, 2014).

Nedostatok horčíka v tele môže byť spôsobený buď užívaním niektorých liekov, alebo držaním jednostranných diét, kedy si telo samé nevie vyrobiť tento prvok (Steidl, 2002). S nedostatkom horčíka sa stretneme aj pri žalúdočných problémoch, alebo ochoreniach obličiek, ktoré vedú k jeho nadmernému vylučovaniu z organizmu. S týmto nedostatkom sa ale častejšie stretávame aj u zdravých osôb. Nižší obsah horčíka sa nachádza aj v potravinách, kvôli používaniu umelých hnojív pri ich pestovaní. Za hlavnú príčinu sa ale vníma dlhodobý stres. Keď sme v strese, uvoľnia sa stresové hormóny – katecholamíny – a spôsobia to, že horčík je obličkami vylúčený vo vyššej miere ako obvykle, čo spôsobí jeho nedostatok v ľudskom tele a tento pokles sa potom prejaví ako vyššie uvedené príznaky (Grofik, 2014).

Ako zistia, či mám tetániu?

Tetánia sa často zamieňa s panickou poruchou. Preto na určenie diagnózy je potrebné navštíviť lekára, ktorý na základe symptómov určí správnu liečbu. V súčasnej dobe sa tetánia zisťuje pomocou vyšetrenia, ktoré sa volá elektromyografické (EMG), a týmto vyšetrením sa zisťuje napätie v svaloch. Tiež sa využíva aj biochemické vyšetrenie krvi, pomocou ktorého sa sleduje hladina horčíka a vápnika v tele (Steidl, 2002).

Ako sa tetánia lieči?

Odporúča sa návšteva neurológa, ktorý urobí všetky vyššie spomenuté vyšetrenia a vylúči tak iné ochorenia. Na zmiernenie príznakov a kŕčov sa podáva horčík, ak ho v tele nie je dostatok. Zároveň sa ale odporúča aj návšteva psychológa, u ktorého si pacient osvojí relaxačné techniky. U psychológa by sa mal naučiť zvládaniu stresu, usporiadať si život. Dôležité je sa spolu s psychológom venovať aj tomu, čo tetánia je a prečo sa prejaví a spoločne by mali pracovať aj na zmene životosprávy a na odstránení provokačných, stresových podnetov (Steidl, 2002, Kukumberg, 2013).

Samotné ochorenie možno v kruhoch mladých ľudí ešte nie je veľmi diskutované, preto ak sa niekto s tetániou stretne prvý krát je prirodzené, že bude mať mnoho otázok. Existujú diskusné fóra, kde si ľudia s tetániou zdieľajú rady. Chceli sme týmto článkom ponúknuť odpovede na otázky, ktoré boli na týchto fórach časté a zhrnúť tak informácie na jednom mieste. Je potrebné si uvedomiť, že tetánia je liečiteľná a nepretrváva celý život, no možno by bolo lepšie jej predchádzať skôr, než sa vôbec prejaví a snažiť sa v našom živote efektívne bojovať so stresom.

Článok je súčasťou projektu, ktorý bol finančne podporený z Dotácie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

Zdroje:

KUKUMBERG, Petr. 2013. Pripomienky k neurogénnemu tetanickému syndrómu a simultánnym stavom zvýšenej neuromuskulárnej excitability. In Cesk Slov Neurol N. ISSN ISSN 1210 – 7859, 2013, roč. 76, č. 1, s. 119 – 121.

REED, Matthew. 2005. The tetany syndrome at 9000 feet. In Emergency Medicine Australasia. ISSN 1742 – 6723, 2005, vol. 17, pp. 290 – 292.

GROFÍK, M. 2013. Magnézium – terapeutické využitie v neurológii. In Súč Klin Pr. ISSN 1214 – 7036, 2013, roč. 1, s. 51 – 54.

STEIDL, Ladislav. 2002. Tetanický syndrom v interní praxi, jeho obsah, diagnóza a léčba z hlediska metabolizmu magnezia. In Interní medicína. ISSN 1803 – 5337, 2002, roč. 3, s. 113 – 118.

PRAKASH, E. 2008. What is the difference between tetanus and tetany?  In Medical Physiology Online [online]. 2008, [cit. 15. 03. 2018]. Dostupné na internete: <www.medicalphysiologyonline.com >. ISSN 1985 – 4811.