Pocit medzi „puberťákom“ a „dospelákom“

„Kto vlastne som?“ „Čomu sa budem v živote venovať?“ „Kedy je ten správny čas usadiť sa?“ „Ja sa ešte chcem zabávať!“ „Radšej ešte študovať, ako žiť „dospelácky“ život“.

Tieto vety sú asi viacerým z nás dôverne známe. Dnešná doba mladým ľuďom ponúka množstvo možností. Môžeme cestovať, študovať na vysokých školách, chodiť na zahraničné stáže, spoznávať stále nových a nových ľudí. Všetko sú to výhody, ktoré dokážu život človeka nesmierne obohatiť a oživiť, avšak sme na to pripravení? Vývin človeka má svoje zákonitosti. Už E. Erikson, známy nemecko-americký psychológ hovoril o vývinových štádiách, v ktorých človek prechádza krízami a ich prekonaním získava cnosti (vlastnosti), dôležité pre zdravý postup do ďalšieho vývinového obdobia. Dôležitým je obdobie od cca 12 do 18 roku života, kedy sa mladý človek snaží získať svoju identitu. Snaží sa nájsť vo svete svoje miesto, svoju rolu, ktorú by mohol zastávať. Pre každého z nás je to veľmi dôležitá úloha, preto je prirodzené, že v prípade komplikácií v tomto období života sa cítime frustrovaní alebo podráždení. Erikson hovoril, že v tomto vývinovom období môže dôjsť k takzvanému psychosociálnemu moratóriu, čiže k predlžovaniu tohto obdobia. Takéto moratórium sa týka najmä študentov vysokých škôl. Mnoho krát mladí ľudia nevedia, čo by v živote chceli robiť, prípadne nechcú „vhupnúť“ do dospeláckeho života príliš skoro a preto idú študovať. Tým získavajú čas, aby si zodpovedali dôležité otázky týkajúce sa ich identity, potrebné pre vstup do dospelého života.

Určite to pozná nejeden z nás. Zo začiatku si užívame voľný čas, podporu rodičov, zábavu a iné lákadlá. Rýchlo meniaca sa doba, v ktorej žijeme nám poskytuje množstvo výhod, avšak nepripraví nás na ich riziká.

Pocity a otázky ohľadom hľadania vlastnej identity boli príznačné pre ľudí vo veku cca 18 – 20 rokov. V súčasnosti nie je nezvyčajné, keď podobné otázky riešia ľudia od 20 až do 28 rokov, niekedy aj dlhšie. Ide o pomerne dlhé časové obdobie, kedy sa dokopy spája štádium adolescencie a mladej dospelosti, ktoré americký psychológ J. J. Arnett nazval obdobím vynárajúcej sa dospelosti (preklad anglického emerging adulthood).

Čo je špecifické pre toto vývinové obdobie?

Arnett vysvetľuje zrod tejto fázy vzniknutými zmenami v spoločnosti. Vynárajúcu sa dospelosť môžeme charakterizovať pocitom „medzi“, kedy sa dospievajúci necíti ako dieťa ale ani ako dospelý. Ďalšími znakmi sú nestabilita a pocit neobmedzených možností. Zmeny prispievajúce k vzniku tohto obdobia nazývame ako „4 revolúcie“. Prvú spomeniem technickú revolúciu, kedy stroje nahradili prácu ľudí, čím došlo k poklesu potreby pracovnej sily až o 50%. Aj toto bol jeden z dôvodov, prečo sa mladí ľudia rozhodli vydať na cestu za vysokoškolským vzdelaním, ktoré im malo zabezpečiť lepšiu a istejšiu budúcnosť. Druhá tzv. sexuálna revolúcia priniesla mnohé zmeny v sexuálnom správaní sa mladých. Vďaka pokroku došlo k vylepšeniu hormonálnej antikoncepcie, čím sa znižovalo riziko neželaného tehotenstva. Okrem toho sa zvýšilo aj percento promiskuitného správania sa. Vylepšenie antikoncepcie tiež spôsobilo, že aj manželské alebo partnerské páry začali oddiaľovať rozhodnutie mať prvé dieťa. Pred sexuálnou revolúciou bol priemerný vek pri vstupe do manželstva u žien cca 20 rokov, u mužov cca 23 rokov. Dnes je to u žien cca 27 rokov a u mužov cca 29 rokov. Už pri prvých dvoch revolúciách vidíme zásadné zmeny, ktoré sa nemohli zaobísť bez zanechania stôp na spôsobe života ľudí. Tretia veľká zmena nastala vďaka rodovej rovnosti, medzi mužmi a ženami. V minulosti bolo pre ženu prirodzené prijať rolu matky a nájsť si manžela, ktorý rodinu finančne zabezpečí. Súčasné ženy chcú dosiahnuť vlastnú finančnú nezávislosť, preto študujú na vysokých školách a budujú kariéru. Nastala zmena myslenia u žien a podložiť nám to opäť môžu čísla. V súčasnosti študuje na vysokých školách až 58% žien a iba 42% mužov, pričom v 60. rokoch minulého storočia na vysokých školách študovalo až 2x viac mužov, ako žien. Posledná, štvrtá výrazná zmena v spoločnosti nastáva najmä v zmýšľaní ľudí. Mohli by sme ju pracovne nazvať ako „revolúciu mladosti“. Ľudia sa snažia čo najdlhšie udržať v období mladosti. Chcú študovať, žiť bez záväzkov, cestovať, či využívať podporu rodičov. Odmietajú autoritu, možný status, rolu, alebo finančnú nezávislosť, ktorú dospelosť prináša.

Ako ste si mohli všimnúť ide o naozaj veľké spoločenské zmeny, ktoré automaticky menia aj naše životy. Spomínané štyri zásadné revolúcie súvisia s tromi dôležitými úlohami, ktoré sú pre človeka dôležité pre vstup do dospelosti. Tými úlohami sú najmä profesná rola – čiže získanie zamestnania, ktoré nám zabezpečí stály príjem, stabilné partnerstvo – niekto, s kým chceme žiť a založiť rodinu a tiež rodičovstvo. So splnením týchto úloh mladý človek získava aj vnútorné, subjektívne pocity vlastnej zodpovednosti, nezávislosti a taktiež môže dôjsť k náprave vzťahov s rodičmi.

Osobne si myslím, že mnoho mladých si pokladá otázky týkajúce sa vlastnej identity a tiež smerovania svojho života. Niekedy môžeme mať pocit, že sme v tom sami, že nikto iní okrem nás niečo podobné nezažíva. Môžeme nadobudnúť pocit nenormálnosti a klásť si otázku, prečo sa to deje „iba“ nám. Týmto článkom som chcela poukázať na to, že tieto pocity, myšlienky a otázky sú pre väčšinu mladých ľudí prirodzené a že súvisia a vychádzajú najmä z kontextu doby a spoločnosti v ktorej žijeme.

Na záver by som rada dodala motivačnú vetu, ktorú povedal autor konceptu vynárajúcej sa dospelosti J. J. Arnett „Dospelosť bude pripravená vtedy, kedy ty“. Tým by som vám všetkým, ktorí ste sa v tejto téme našli chcela dodať odvahu a povedať, že určite netreba zúfať. Niekedy je cesta, ktorou ideme náročná a dlhá, avšak určite prídeme do cieľa.

Článok je súčasťou projektu, ktorý bol finančne podporený z Dotácie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.