Ako pracovať s negatívnymi emóciami ?

Obdobie prechodu medzi zimným a jarným obdobím, môže byť pre viacerých mladých ľudí náročnejšie, pokiaľ ide o snahu zvládnuť negatívne aspekty svojho emocionálneho prežívania. Aj na našu psychologickú online poradňu IPčko.sk, sa v tomto čase obracia veľa mladých, ktorí intenzívnejšie prežívajú pocity smútku, depresie, strachu či úzkosti a s tým súvisiace stavy beznádeje či vnútornej prázdnoty, v ktorých sa citlivý a vnímavý mladý človek niekedy ťažko orientuje. Preto by sme sa radi v tomto článku detailnejšie pozreli na spôsoby, ktoré by nám mohli pomôcť naučiť sa pracovať s týmito pocitmi a vyznať sa tak v zložitej spleti nášho emočného sveta.

Český psychológ Křivohlavý vo svojej knihe Pozitivní psychologie uvádza, že ešte pred pár desaťročiami boli negatívne emócie chápané skôr ako prvky, ktoré majú nežiaduci vplyv, a teda pôsobia nepodporujúco pri zvládaní náročných situácii v našom živote. Dá sa teda povedať, že v minulosti išlo skôr o snahu tieto emócie potláčať a nevenovať im prílišnú pozornosť. Dnes už je však situácia iná a psychológovia prišli na to, že ak sa naučíme efektívne pracovať s našimi emóciami, budeme vedieť ľahšie zvládať náročné situácie a prinesie nám to úľavu po psychickej, fyzickej i sociálnej stránke.

A ktoré formy práce s negatívnymi emóciami nám môžu byť v takomto prípade užitočné? Psychológovia Stanton, Parsa a Austenfeld hovoria o aktívnom prijatí konkrétnej emócie, slovnom vyjadrení tejto emócie a nakoniec pozitívnom prehodnotení emócie.

Pod aktívnym prijatím rozumieme vedomé prijímanie negatívnej emócie ako niečoho, čo je dané a je prirodzenou reakciou na náročnú situáciu, v dôsledku ktorej táto emócia u nás vznikla. Môžeme povedať, že vedomé akceptovanie toho, že prežívame určitý druh psychickej bolesti, napomáha k postupnému zmierneniu intenzity prežívanej emócie, ako aj následnému pochopeniu, toho, ako a prečo u nás daná negatívna emócia vznikla.

V prípade slovného vyjadrenia emócií ide o to, aby sme na aktuálne prežívané emócie reagovali, a to tak, že to, čo sa v nás momentálne deje slovne komunikujeme človeku, ktorému sa chceme s naším prežívaním zdôveriť. Vhodným a často veľmi účinným doplnkom k slovnému vyjadreniu môže byť napr. zapísanie si toho, čo cítime, do denníka.

Určite viacerí z nás máme skúsenosti s tým, že ak dlhšiu dobu v sebe dusíme negatívne emócie, tak sa tieto potlačované pocity postupne nabaľujú jeden na druhý ako snehová guľa, až príde situácia, kedy to, čo cítime, viac v sebe nevládzeme držať a pod ťarchou nevypovedaných emócii „vybuchneme“ v návale nekontrolovaného hnevu či smútku. Preto je lepšie naučiť sa vyjadrovať negatívne emócie vo chvíli, keď v nás vznikajú a nebáť sa ich prejaviť. Na tomto mieste by sme radi poznamenali, že častým prejavom, ktorý sprevádza pocity smútku a bezmocnosti je plač. Je dobré mať na pamäti, že plač je prirodzenou reakciou v situáciách, keď vnímame, že nám je psychicky ťažko, z rôznych dôvodov, ktoré môžu zahŕňať nenaplnenie našich emocionálnych či sociálnych potrieb. Okrem toho, k fyziologickým prejavom plaču patria slzy, ktoré majú pozitívny účinok v tom zmysle, že pôsobia ako očistný mechanizmus. Znamená to, že ak si občas dovolíme poplakať a plač nezadržiavame v situáciách, keď si poplakať naozaj potrebujeme, v konečnom dôsledku nám to prinesie želaný pocit úľavy od prežívaného napätia.

Rovnako zo skúseností vyplývajúcich z práce s klientmi na našej poradni, môžeme povedať, že k ďalším možnostiam, ktoré prispievajú k jasnejšiemu porozumeniu našich emócií patria tzv. kreatívne spôsoby sebavyjadrenia. O čo ide?

Už spomínané slovné vyjadrenie emócií, ich zapísanie do denníka alebo ich tvorivé stvárnenie prostredníctvom kreslenia, maľby či vo forme básne, sú všetko možnosti, ktoré nám napomáhajú k ventilácii negatívnych emócii adekvátnym a bezpečným spôsobom, ktorý vedie k pocitom emocionálneho a psychického uvoľnenia. Takýchto tvorivých spôsobov vyjadrenia emócií je určite viac, niekomu pomáha šport, inému zase spev či tanec. No keďže sme všetci jedineční, aj čo sa týka spôsobu sebavyjadrenia, je potrebné, aby každý sám za seba objavil, aká forma tvorivej aktivity mu pomáha vyjadrovať prežívané emócie.

A nakoniec, pri pozitívnom prehodnotení emócie ide o to, aby sme sa naučili na negatívne emócie, ktoré prežívame pozrieť z nadhľadu. Takýto pohľad na konkrétnu bolesť nám umožní vidieť našu situáciu v celej jej zložitosti a šírke a my si tým sami dávame možnosť zaujať nový (a jasnejší) postoj k tomu, čo cítime. Pri prežívaní negatívnych emócií máme totiž tendenciu zameriavať svoju pozornosť len na to zlé, čo nám život prináša, pričom akosi nevidíme, že na každú situáciu sa dá pozrieť aj z iného uhlu. A tento nový uhol uvidíme práve vtedy, ak vystúpime z „krúživého“ sebatrýznenia sa pocitmi viny a smútku a pokúsime sa na celú vec pozrieť s odstupom.

Pre lepšiu predstavu, ako môže takáto práca s emóciami vyzerať v praxi, si uvedieme konkrétny (fiktívny) príklad. Predstavme si mladé 17 – ročné dievča, ktoré prežíva intenzívny smútok a pocity prázdnoty z rozchodu s priateľom, s ktorým malo vzťah 4 roky. Tieto pocity trvajú 3 mesiace, teda od doby, kedy k rozchodu došlo. Okrem smútku prežíva aj potlačovaný hnev, ktorý nedokáže dať najavo. Je si však vedomá, že hnev vyplýva z toho, že priateľ sa s ňou rozišiel bez toho, aby jej bližšie vysvetlil príčinu rozchodu. Dievčina sa od rozchodu uzatvorila do seba, málo komunikuje s okolím a von chodí len v nevyhnutných prípadoch. O dievčati vieme, že má rada hudbu, hrá na husle a cez víkend zvykla tráviť čas turistikou s najlepšou kamarátkou. Z toho, čo sme si doteraz povedali o prežívaní negatívnych emócii, by sme mohli povedať, že pre dané dievča by mohlo byť pri vyrovnávaní sa so situáciou rozchodu veľmi nápomocné, ak by so svojim smútkom a hnevom nebojovala ale pokúsila sa ich prijať, ako prirodzený prejav a reakciu na situáciu, ktorá je pre ňu náročná a nečakaná. Rozchod býva pre mladých ľudí veľmi stresujúcim zážitkom, pretože často majú pocit, že rozchodom stratili zmysel svojho ďalšieho bytia a musia sa akoby nanovo učiť fungovať a tešiť sa zo života, no tentoraz už bez partnera. Akceptovať tieto emócie hnevu a smútku by jej pri tom mohlo pomôcť, ak by sa so svojím prežívaním zdôverila blízkej osobe. Teda dôležité je, aby so svojím trápením neostávala sama, ale vyhľadala človeka, ktorý ju vypočuje a podporí ju. U tohto dievčaťa môže ísť o najlepšiu priateľku. V prípadne, ak je pre ňu spočiatku náročné o tom hovoriť, môže si to, čo prežíva v tomto období, zapisovať pravidelne do denníka. To jej môže následne pomôcť otvoriť sa v komunikácii a vyhľadať sociálnu oporu. Keďže dievča hrá na husle tak by jej pri spracovávaní negatívnych pocitov mohlo byť veľmi užitočné práve pretavenie týchto emócií do tvorivej činnosti- hrania. A nakoniec, veľmi prínosné pre ňu bude, ak sa pokúsi na celú situáciu pozrieť komplexne, z nadhľadu a zameria sa na prehodnotenie toho, čo jej skúsenosť rozchodu dala (a nielen vzala), z čoho môže ťažiť, v čom ju táto skúsenosť urobila silnejšou, kam ju posunula a pod…

Stručne si ešte raz zopakujeme: Cieľom prístupov práce s negatívnymi emóciami je napomôcť nám dosiahnuť vyrovnaný postoj k emóciám, ktoré prežívame, hlbšie poznanie vlastného emocionálneho stavu a následne jeho vhodné vyjadrenie. Takýto prístup k prežívaným emóciám nám umožňuje vnímať dané pocity ako príležitosť k rastu, čím si otvárame dvere k pozitívnym zmenám v našom živote.

Na záver by som sa s Vami rada podelila o citát z básne Smútky, ktorej autorom je Peter Ničík:

„Smútky sú sanitkami k raju, lebo keď umrie starý príbeh, znova sa čistí narodíme.“

P:S: Nezabúdajte, že ak sa potrebujete porozprávať o tom, čo prežívate, a nemáte práve na blízku niekoho, s kým sa o to môžete podeliť, sme tu pre Vás online na www.ipcko.sk – každý deň od 7:00 do polnoci.