Prečo nie budúcnosť, ale prítomnosť nás robí šťastnými

Žijeme v uponáhľanej dobe. Každý deň sme zaneprázdnení. Budujeme kariéru a snažíme si plniť svoje ciele. Sami seba presviedčame o tom, že keď ich dosiahneme, budeme mať čas na svojich známych, rodinu a až potom budeme šťastní. Pýtam sa však sám seba: Keď ich dosiahneme, budú stále medzi nami tí, s ktorými chceme zdieľať ciele, ktoré sme si splnili? Budeme naozaj potom robiť to čo sme chceli?

Šťastie je cesta nie cieľ a nech je akokoľvek dlhá, nezáleží na tom, ak po nej kráčame šťastní. Netvrdím, že nie je dobré mať ciele a túžby. Motivujú a posúvajú nás vpred. Ale čo ak sú tak ďaleko, že kvôli tomu nevnímame prítomnosť? Sú predsa veci, z ktorých sa môžeme tešiť tu a teraz.

Rodina a priatelia

Prežili sme s nimi určitú etapu života. Stáli pri našich pádoch a sklamaniach. Usmerňovali nás. Je úžasné vedieť, že nech sa stane čokoľvek, sú vždy pri nás. Možno práve vďaka nim sme dnes tam kde sme.

Zdravie

V našom živote prichádzajú chvíle, keď nám je ťažko. Máme pocit, že život je k nám nespravodlivý. Strácame akúsi chuť do života. V takýchto chvíľach si musíme uvedomiť, že ak sme zdraví – máme základ všetkého. Základ, na ktorom môžeme budovať. Tešme sa z toho a ďakujme každý deň.

Veľmi ma inšpiruje Nick Vujicič. Žije život bez nôh a rúk. Prešiel si ťažkým životným obdobím, no nakoniec našiel svoju cestu a teraz inšpiruje milióny ľudí po celom svete. Dáva ľudom nádej, že nič nie je tak zlé ako sa na prvý pohľad zdá a že všetko je o postoji, ktorý voči životným okolnostiam zaujmeme.

Deti

Sú kúsok z nás. Musí byť pekný pocit vidieť ich prvé kroky, úspechy. Sledovať ako sa ich život postupne mení, byť pri všetkom, počuť o ich prvých láskach a sklamaniach. Riešiť s nimi problémy, ktoré ste kedysi riešili vy. Sú to chvíle, ktoré asi žiadny človek nechce zameškať.

Ak sa vám tento článok páčil, zdieľajte ho so svojimi priateľmi.