Samota – môj spoločník

Viete, čo ? Myslím si,že mám bohaté sociálne siete, viacero priateľov, kamarátov, známych, ktorí mi núkajú šance tráviť s nimi čas…No, aj napriek tomu sa dokážem cítiť osamelo. S nimi, či bez nich…

Samota býva našou prirodzenou súčasťou. U niekoho zotrvá občas, u iného je často alebo až pričasto, možno aj nonstop. Ako s ňou ale vieme pracovať?  Vieme prijať osamelosť ako našu súčasť alebo sa jej chceme radšej postaviť?

Vitaj samota!

Sú chvíle, kedy som veľmi vďačná a rada za to,že som proste sama. Je to čas, kedy si potrebujem upratať vo vlastných myšlienkach a pocitoch. Je to veľmi plodný čas, kedy premýšľam, na čo túto samotu produktívne využiť. Niekedy je to len o tom, že sa cítim byť veľmi osamelá a objektívne som aj sama ako prst v danom čase i na určitom mieste. Vtedy sa snažím zistiť, čo predchádzalo tomu, až som sa dostala práve sem k pocitu osamelosti a možno ho aj na chvíľu akceptovať. Dovoliť tomu pocitu byť mnou, mojou súčasťou. Veď mám predsa právo i na takéto prežívanie. No, všetko by malo mať svoj čas a keď sa ten čas prešvihne, nie je to produktívne, nie je to príjemné, nie je to dobré…

Osamelosť v nás – hnevám sa na teba!

Keď vo mne pocit osamelosti už trvá pridlho, tak ma to úprimne serie a zároveň zraňuje. Túžim po vzťahoch, túžim po spoločnosti, túžim po záujme a pozornosti. Tak prečo to, do kelu, nedostávam? Kde robím chybu? Ako to viem preklopiť do normálu a vyrovnanosti? Čo sa s tým dá spraviť?

Pramene nepríjemností…

Aké sú naše dôvody na smútok zo samoty? Možno nás niekto neprijal, odmietol, možno zažívame nezáujem o našu osobu, možno sme stratili niekoho veľmi blízkeho, možno sme príliš ďaleko od miesta, ktoré nazývame domovom, možno sa nemáme s kým podeliť o to, čo prežívame, a možno sme príliš zaneprázdnení povinnosťami a tak sa nevenujeme ľuďom, možno robíme, čo musíme ale neostáva nám čas a priestor na to, čo chceme…možno,možno,možno…

Čo s tým?

Dôvodov by sa našlo istotne omnoho viac. Kľúčovým tu práve je, keď vieme pomenovať príčiny. Čo sa dialo v nás predtým, než nás navštívil pocit osamelosti? Dalo sa tomu zabrániť? Nakoľko to bolo a stále je v mojich silách zmeniť?…Pomôcť nám môžu naše spomienky na chvíle, ktoré boli príjemné a pekné, chvíle kedy sme sa necítili byť sami, kedy nás nezožieral smútok a pocit nespravodlivosti. Možno to už bolo riadne dávno, no stavím sa s vami, že každý nájde minimálne 3 také spomienky, kedy sme boli spokojní, radostní, prijatí, kedy sme boli súčasťou iných a neboli sme sami….Zamyslime sa spoločne nad tým, čo vtedy bolo iné než je dnes, čo sa dialo, s kým sme boli. Až na to prídeme, vieme zistiť, čo nám chýba a čo potrebujeme na prekonanej osamelosti. Je to výzva pre každého jedného z nás. Čo viem ja sám spraviť preto aby som sa cítili aspoň o kúsok lepšie?

Hovorí sa, že každý je strojcom vlastného šťastia. Znamená to, že pokiaľ žijeme náš vlastný život pasívne, tak sa šťastie zrejme samo nedostaví. Znamená to, že máme byť aktívni a snažiť sa prekonávať seba samého, prekračovať svoje vlastné hranice a prekážky a vnímať to ako výzvy na zdolávanie.

Kde začať?
Ako najdôležitejší okamih v zmene svojho života vnímam ten, kedy prejdeme z postoja ľútosti a sebaľutovania do postoja vďačnosti. Prečo práve ku vďake?

Kedy si sa naposledy zamyslel nad tým, za čo si vo svojom živote vďačný? Kedy si naposledy cítil vo svojom srdci blikotať  plamienok nádeje a radosti? …Dokážeš nájsť niečo v dnešnom dni, za čo sa vieš životu poďakovať?
Je to suseda, ktorá ma ráno milo pozdravila, či šofér mhd, ktorý počkal kým nastúpim hoci nemusel, či je to šantivý vietor, ktorý mi dnes rozstrapatil vlasy a niekto sa na mňa následne milo usmial, alebo  tá chvíľa, kedy ma v škole nevyvolali pred tabuľu, a možno  chutný obed, ktorí nám tety kuchárky pripravili, či nie je to to, že som ráno dokázal vstať z postele a čokoľvek spraviť hoci môj život je na hovno a nič ma v ňom neteší….? Čo je to za čo som dnes vďačný? A za čo viem byť vďační zajtra?

Skúsme to ale teraz obrátiť na : “Za čo môžu byť ľudia vďační mne?” Čím dokážem prekonať svoju vlastnú pasivitu a ľahostajnosť aby som spravil ja niečo pre druhých?

Priateľu, ver, že každý deň máš novú šancu na vystúpenie z vlastnej samoty.  Je to ozaj výzva . Tak, ako na ňu odpovieš?

Pre inšpiráciu :