Služba – slúžiť…

Práve som ukončila svoju 2 hodinovú službu na IPčku, kde som slúžila mladým ľuďom, ktorí už nevládzu bojovať so svojimi problémami sami. Aké to je?

Je to zodpovednosť – voči tým ľuďom, ktorí za nami chodia a veria nám. Veria, že sme odborníci a práve my im pomôžeme. Je to krásne – niet krajšieho pocitu ako keď si uvedomíte, že ste to práve vy, komu ten človek verí, možno neverí už nikomu na svete a ste to práve Vy, komu sa zdôverí. A Vy mu pomôcť chcete, prežívate s ním jeho trápenia, snažíte sa vidieť svet jeho očami. Je to ťažké – denno-denne sa stretávať s ľudským utrpením. Mnoho zo známych sa ma pýta či riešime klasické vzťahy, alebo čo vlastne riešime.. Riešime všetko. Všetko žijeme s klientmi. Denne si odžijeme pár životov. Nie príbehov. To by bolo dehonestovanie… Sú to ľudské životy, ktoré žijú reálni ľudia. Ale momentálne ich nežijú tak ako by si priali. Ako by sme im priali my. Je to obohacujúce – čo mi to dáva? Učí ma to byť lepším človekom. Každý človek mi nastavuje zrkadlo, vidím v ňom seba. Malú, ničotnú. Vidím vlastné chyby, nedostatky a zlyhania. A len vďaka nim sa môžem rozvíjať, len vďaka nim môžem byť dnes tam, kde som. Je to o pokore – naša služba nie je o tom, kto je väčší a lepší psychológ. Naša služba je o tom, že denne zohýbame svoje chrbty, skláňame sa pred klientmi. Nie sme machri, majstri.. Kráčame spolu s tými ľuďmi, ktorí to potrebujú. Ktorí nám veria. Je to hrdosť byť v IPčku. Byť tým človekom, ktorý toto všetko dostáva zadarmo. Veľa z Vás sa ma pýta či mi za to platia. Nie, neplatia.. A len dodám, že ja by som mala platiť im. Sú to neoceniteľné skúsenosti, aké nikde inde nezískam.

Práve som ukončila 2 hodinovú službu na IPčku, kde som si vypočula 4 ľudí. Počúvala som pozorne. Chcela som pomôcť. Nie preto, že sa to patrí. Ale preto, že tí ľudia si to zaslúžia. Každý jeden z nás si zaslúži pomoc. Som unavená, ale šťastná.

Ďakujem Vám, že môžem byť súčasťou Vašich životov.

Baška