Stretol si už ranenú srnu?

V jej očiach vidieť bolesť a zároveň túžbu s touto ranou kráčať ďalej. Je nesmelá a robí malé, opatrné kroky. Ktosi jej ublížil a to ju brzdí v tom, aby sa voľne a smelo preháňala po lesoch a lúkach. A tak len bojazlivo kráča s nastraženými ušami a vyplašenými očami cestičkami, kde nachádza aspoň kúsok istoty, známeho bezpečného prostredia. Nemôže si vychutnať slobodu plnými dúškami, hoci by veľmi chcela. Dostáva sa medzi ostatné srny a snaží sa byť súčasťou stáda. Niektoré ju prijímajú a snažia sa ju sprevádzať, chrániť. Iné ju zas zavrhnú lebo nerozumejú jej strachu, jej potrebe uzavrieť sa a stiahnuť do úzadia, keď vycíti ďalšie ohrozenie. A tak ostáva často krát táto srna osamelá, sama so svojím strachom, sama so svojou bolesťou, sama vo svojom svete, aj napriek tomu, že patrí do stáda.

Stretol si už ranenú srnu? Ako si sa k nej zachoval?… Si tou ranenou srnou TY sám? Čo ti pomáha nabrať odvahu a vykročiť do sveta? Aké to je pre teba, keď si ranený, no iní tvoje zranenie nevidia, či mu nerozumejú? Čo môžeš…ČO MÔŽEME UROBIŤ PRE TO, ABY SME POMOHLI RANENÝM SRNÁM MEDZI NAMI?

Myslím, že takouto ranenou srnou môže byť každý z nás. Každý, kto číta tento blog, každý kto je na našej planéte. Nevyhneme sa zraneniam, ak prichádzame do interakcií s inými ľuďmi, stáva sa to súčasťou nášho bytia, rovnako ako osamelosť, smútok, beznádej, bolesť…stáva…ALE, nemusí to byť takto naveky!
Vieme, že ranená srna má túžbu žiť, túžbu kráčať, túžbu radovať sa…možno ale iba nevie  ako.
Možno stratila blízku osobu, ktorá bola pre jej život v istom zmysle kľúčová. Je potrebné, aby si táto srna naplno prežila pocit straty a nechala odznieť emócie, ktoré s tým súvisia. Problém je, ale keď tieto inak prirodzené stavy, prejdú do zatrpknutosti, depresie, frustrácie a iných intenzívnych negatívnych stavov.

Vtedy nastáva šanca pre nás, aby sme začali konať a pomohli ranenej srne so začatím hojenia jej rany. Je možné, že ranená srna sa nám nechce vnucovať a preto sa radšej drží v úzadí. My, ale, vnímame, že niečo nie je v poriadku a tak sa jej môžeme nenásilne prihovoriť a pozvať ju na čaj,  či len obyčajnú prechádzku a baviť sa trebars o každodenných veciach, aby sme odpútali jej pozornosť od prežívanej bolesti. Môžeme sa o ňu priateľsky zaujímať a chcieť ju spoznať ako rovnocennú bytosť s nami. Poskytneme jej tým zdroj novej, pozitívnej skúsenosti, ktorá, ak sa bude opakovať, tak srne môže pomôcť preklopiť sa z negativizmu a začať si všímať život, ktorý jej v tejto chvíli uteká pomedzi prsty. Žiadna srna sa nemusí cítiť osamelo, ak je v mieri sama so sebou a má niečo určité na práci, ako raz povedal známy nemecký filozof Johan W. Goethe.

Čo teda môžeme my ponúknuť ranenej srne? Záujem, kontakt, podporu, dôveru, prijatie, bezpečie, priateľstvo, rozhovor, prítomnosť v ťažkej chvíli, spoznanie jej samej, kým vlastne je a prečo, pochopenie jej bolesti, nenútenie do toho, čo sama nechce alebo na čo ešte nie je pripravená, slobodu rozhodovania sa, vzor, poukázanie na nesenie zodpovednosti za svoje myšlienky, postoje, či aj skutky…

Myslím, že každý z nás túži niekam patriť, túži byť sám sebou a byť takto prijatý. Niekedy nám ale tieto potreby a túžby z rôznych dôvodov proste nejde uskutočniť. No, nikdy by sme sa nemali vzdávať !

Ak sme aj my už niekedy bolo ranenou srnou, čo nám pomohlo? Ako sa tie rany dokázali zahojiť? Spomenieme si ešte na to? Dalo by sa z toho čerpať i v súčasnosti a do budúcnosti? Môžeme naše riešenia ponúknuť raneným srnám, ktoré stretávame?

Nedávno som si prezerala videá, ktoré sú tu na stránke. Keď som sa do nich započúvala, tak som zistila, že to nie sú len prázdne keci múdrych ľudí, ale tie slová majú naozaj význam a hĺbku.

Preto pripájam aj link na video, ktoré podľa mňa rozumie raneným srnám..