Všetko bolo v pohode, ambiciózny človek, plný nádeje odvahy, chuti ísť ďalej , žiť, užívať si každý deň. Azda možno až moc namotivovaný. Mala som veľkú chuť sa učiť. Úspešne som zmaturovala a podala si prihlášku na strednú zdravotnú školu lebo vždy ma tento smer zaujímal.

Prvé mesiace boli jakš tak v pohode. Časom mi učiteľka kládla otázky typu či viem prezliekať periny, umývať si ruky. Tieto veci boli pre mňa samozrejmosťou… Neskôr vyťahovala otázky typu , že sa dostatočne nesnažím… Jej vety som si asi až moc brala k srdcu a skoro sa zrútila. Aby som ako tak túto situáciu zvládala navštevovala som cez víkend UPside aj keď iba na 2,3 hodiny ale potrebovala som byť po týždni medzi ľuďmi , ktorých s mojom okolí chýbajú. Zahrať si s nimi hry a byť medzi kamarátmi. Presne som nevedela prečo do klubu chodím ale vedela som, že sa tam cítim dobre a pomáha mi to. Pri ceste na stanicu som si predstavila, že musím zvládnuť ďalší týždeň aby som do klubu mohla opäť ísť. Takto to fungovala 3 mesiace. Až som už nemala chuť , ani silu jej vety počúvať. Keď som jej povedala , že odchádzam bola z toho v šoku , že nebolo na mne vidno, že by som sa tam necítila dobre. Pre známky to nebolo tie boli dobre. Ak by som v tejto situácií nemohla chodiť do UPside klubu aspoň 1 krát za týždeň, asi by to dopadlo inak. Horšie? Lepšie.

Momentálne som už na tom lepšie ako keď som bola v kontakte s učiteľkou zo školy. Konečne som prišla na to prečo vlastne chodím do UPsidu. Potrebovala som sa s niekým len tak face to face porozprávať čo som robila celý týždeň, nové zážitky…

Ako že som to predtým ako som spoznala IPčko, UPside zvládala? Bolo to tým, že som vtedy nebola zvyknutá hovoriť o tom, čo prežívam a na IPčku som sa to naučila a teraz je to už moja súčasť. Ľudia v mojom okolí mi nevenujú toľko času koľko potrebujem. Samozrejme, že sú dni kedy aj v Žiline nájdem pekné chvíle strávené s fajn ľuďmi. Takýto ľudia sú pre mňa vzácnosťou. Preto že ich nie je veľa. Sú to osoby, ktoré poznám dlhú dobu a cítim sa v ich spoločnosti fajn… Prekvapilo ma kamarátka z Čiech tým, že mi navrhla, aby sme si písali listy a hoci kedy ju môžem prísť navštíviť J Je super, že aj napriek jej odchodu zo Slovenska naše kamarátstvo bude pokračovať.

Upside mi dáva chuť sa prekonávať. Posledne som začala zo zbieraním prianí, slov, ktoré sú od ľudí, ktorých som spoznala pri cestovaní. Alebo aj od ľudí , ktorých som spoznala pri ceste životom . Aby po čase keď si budem pozerať tieto záznamy vedela koľko veľa ľudí som mala možnosť spoznať. A čo sme spolu zažili…

Je hrozné keď človek nemá nikoho komu, by mohol všetko čo ho trápi povedať… Nádej , že pôjdem do klubu a budem vypočutá je super… ale dokedy budem mať túto možnosť? Do konca augusta?