Úsmev nemusí vždy znamenať, že je niekto šťastný

Vďaka neverbálnej komunikácii, ktorú každý z nás vysiela do okolia, dávame najavo svoj momentálny stav.  Z tváre človeka sa dá veľa vyčítať. Či je človek veselý, šťastný, nadšený, smutný, nervózny…

Rozhodla som sa, že dnes sa budem venovať úsmevu. Úsmev každého poteší, môže nám spríjemniť deň, napríklad keď sa na nás len tak usmeje niekto idúci po ulici, prípadne kolega či kolegyňa. Vždy je za úsmevom radosť a pohoda? Podľa mňa nie.

Okolie si môže myslieť, že keď máme na tvári úsmev, sme spokojní a šťastní. Človek, s ktorým sme často, si môže všimnúť, že sa síce usmievame a zabávame, ale v našom vnútri sa niečo deje. Nechceme zaťažovať okolie svojimi problémami v práci či doma a tak sa tvárime, že je všetko v poriadku. Kamarát dobre vie, že to tak nie je a že niečo nie je v poriadku. A zemaky nie sú v radky. Uvedieme si príklad.

Je leto, čas festivalov, kamarát strašne chce ísť na festival, ale nemá s kým. Som jeho dobrý kamarát, tak idem s ním, aj keď festivaly moc nemusím.  Zvonka sa budem zabávať ,lebo chcem kamarátovi urobiť radosť, ale vnútri budem čakať, kedy to skončí. Nechcem alebo neviem mu povedať, že sa na tomto mieste necítim dobre, tak to pretrpím. Nie každý, kto je usmiaty a veselý, musí byť aj vo vnútri veselý a šťastný. Alebo v opačnom prípade zistím, že mi tento druh zábavy vyhovuje.

Čo môže urobiť kamarát, ktorý tak veľmi chcel ísť na festival, keďsi všimne naše neobvyklé spávanie? Na festivale väčšinou býva veľa hluku, ale napriek tomu mi napadli tieto možnosti:

– skúsiť sa o tom porozprávať

– nájsť iný stánok, ktorý by kamaráta zaujímal viac

– odísť preč, vstupenky čosi stáli, ale načo je to dobre, keď ja sa bavím a kamarát trpí

– zistiť, či sú na festivale aj iní kamaráti, s ktorými by mohli porozprávať pri pivku

Toto je zopár myšlienok, ktoré mi napadli, čo by sa dalo v takej situácií urobiť. Pamätajme si, že úsmev nie vždy znamená, že sme šťastní. Niekedy stačí sledovať správanie ľudí okolo nás.