Žiarlivosť: dobrý sluha, zlý pán

Žiarlivosť do vzťahu prichádza spravidla nechcená, obťažujúca. Ako každá iná bolesť, má svoj význam – upozorňuje nás na problém, ktorý treba riešiť. Často však zostáva nepochopená, keď si ako odpoveď na ňu zvolíme jednu z tých reakcií na stresovú situáciu, ktoré nám dala evolúcia do vienka – útok/útek. Nechať sa uniesť žiarlivosťou  (útok) zväčša vedie k správaniu, ktoré neskôr ľutujeme ako hlúpe, celú situáciu len zhoršujúce. Vzťahu ale ubližuje aj snaha potlačiť, ignorovať pocity žiarlivosti (útek).

Každý takýto pocit je zároveň šanca na zmenu, šanca posunúť seba aj vzťah ďalej. Stáva sa, že partner nám, alebo my partnerovi naozaj dávame zámienku žiarliť. Podvedome chceme získať moc vo vzťahu, moc ublížiť partnerovi, získať nad ním kontrolu, aby sme sa vyhli prípadnému vlastnému citovému zraneniu. Z našej neistoty o vlastnej hodnote vychádza to nutkanie predvádzať partnerovi správanie, ktoré v ňom má vyvolať žiarlivosť. Sťažujem sa, aký je partner žiarlivý a ustráchaný? A nesprávam sa náhodou ja sám/sama tak, aby som na túto jeho/jej citlivú strunu cielene udieral? Vtedy je na mieste otázka, čo tým vlastne sledujem. Je to taktika, ako partnera pred sebou aj svetom očierniť ako žiarlivca, aby som mohol odôvodnene zo vzťahu vycúvať, alebo je to len spôsob, akým sa snažím udržať si vo vzťahu kontrolu nad tým druhým? Rovnako sa môžeme opýtať, aj keď máme dojem, že partner cielene vyvoláva žiarlivosť v nás. Chceme si navzájom ubližovať, niečo pochybné si dokazovať, alebo sa spoločnými silami, s dôverou posunúť ako pár ďalej?

Čo keď však všetky dôvody žiarlivosti pramenia výhradne v tom, kto žiarli…vyriešilo by všetky naše trápenia, keby sa partner nestretával s ľuďmi opačného pohlavia, krajšími, šikovnejšími, zábavnejšími ako sme my, keby trávil 100% svojho času s nami a venoval nám 100% svojej pozornosti? V hlave nám koľkokrát vŕta, prečo by mal chcieť byť so mnou, keď sa po okolí motá toľko iných skvelých ľudí. Nedovoľujeme si prijať aj seba ako skvelého. Každý jeden pocit nedostatočnosti oproti tomu, na koho žiarlime, môže byť príležitosťou oceniť svoje vlastné kvality, alebo motiváciou popracovať na nich. Keď zostaneme viniť partnera za vlastný nedostatok sebadôvery a sebaprijatia, žiadne modré z neba, ktoré sa nám on pokúsi zniesť, nebude pre nás dosť. A potom je otázne, dokedy ho to bude baviť…