Zdravím je toho veľmi veľa a vyriešiť tento problém je nad moje sily.

Mám 26 rokov, a točím sa v blúdnom kruhu. Všetko sa začalo na zakladnej škole, príšerný kolektív, šikana len za to že hrám hry na PC, smrť otca, nehoda na štvorkolke, tažka téma to som mal vtedy 12. Nebudem sa k tomu vraciať do minulosti. Mal som tam len jedneho kamaráta, s ktorým som hral hry na PC a tomu sa venujem doteraz.  Na zakladke to bolo fakt zbytočne zabity čas, učitelia banda neschopakov, ktorý mi zničili život svojou tupou pasivitou nenavidím ich za to. Nenašiel som tam žiadne dievča, ani kamarátku nič.

Stredná škola 2008-2012 prekliate su tie roky tam. Kolektív absolutný odpad, dievčata alebo chalani nenavidim ich z duše, pomoc od nich žiadna, k ničomu kolektív. Nemam žiadnu dobru spomienku na nich. Triedny od druheho ročníka čo prišiel ožran, musel som robiť do večera v škole zadania zo strojariny do 19:00. To bolo protizakonne ked by môžem tak podám teraz trestné oznámenie za obmedzovanie osobnej slobody. Ty hovada mi nepomohli nikdy s tou strojarinou. Zachranili ma učitelky, aspon som mal kamarátky v tomto smere. Ked vlastní kolektív bol pre mna absolutne cudzí. Ich mena som si zapamatal tych spoluzakov az v 4 ročníku. Nenašiel som tam ani kamarátov, ani sex, ani vzťah. Skratka Celé detstvo som stratil vďaka špinávým školám.

V detsve som bol aj u psychológa aj tak mi to nepomohlo. Neviem k čomu to bolo, šikanu nevyriešili.

Tieto školy zanechali velké stopy na duši, nenavidel som celu mladez a deti všetkych. Nedokazal som sa dlho usadiť v praci, skusal som par pozicii ako robotnik, vydrzal som po dvoch tyzdnoch, raz aj jeden den, tyzden. 5 pozicii som takto skusal. Mal som aj dohody na okresnom urade, urad prace. Tam ma to bavilo praca s ludmi a tak. 4h som len pracoval penazi malo ale bol som stastny. Skusal som aj rande, s jednou som bol dva tyzdne nechala ma tak lebo som snou nechcel spať, dalši pokus dievča si zobrala kamaratku a ignorovala ma, dalsi pokus som rozpraval len ja a dievca len kyvala hlavou, dalsi pokus v azijskej restike, zaplatil som vsetko ale i tak mi povedala ze sa k sebe nehodime. Toto vsetko odstartovalo obrovsku nenavist k zenam co to citim az doteraz v sebe, stale ich nenavidim a to ze som panic v 26tich rokoch ma zabija pomaly. Na jednej oslave som sa velmi s blizil s bratrancami teraz maju 16 rokov vtedy 12 rokov, mame sa radi, sme dobry friendi.  Spôsobilo to to že som bol tak snimi štastný, ta radosť to bolo tak krásne, že som sa nedokázal toho pocitu nabažiť. Zistil som že nemám si čo s vlastnou vekovou kategoriou čo povedať. V praci som už rok aj niečo, ale tie prachy s toho ide všetko do technológii, citim sa tam duševne zle, nenávidim ich tam. Všetko tam je prestartnute tie ženske vadia mi tam, som tam len čisto pre prachy. Nadávam hlavne tam že som panic a všetko popri práci. Skrátka sa tam chodím vyhrešiť a podobne. Doma som sám, lyžovačku mám rád nemám skym chodit, takze s tym nezacnem nikdy. Cyklistika, sameho ma to nebavi, skusal som to. Turistika nemam partiu.  Chodim hrat spoločenske hry kazdy druhy utorok, kvoli dementnej praci lebo robim na smeny. Hnusna praca este mi aj konicek kradne.

To že som panic sposobilo absolutnu nenavist k zadanym, Zadanych skratka nenavidim, maju to čo ja nemam a to je sex, desne ma to vytaca tak, že radšej sa zavrem v izbe a zastrem a v patek nejdem mimo prace nikde. A nenavidim ozran party a diskoteky, mam rad pokojnu zabavu.

Je toho vela, riešenie je v nedohladne, taha sa to od 15tich a teraz mam 26 a som panic a nevladzem.