![[ne]normalne.sk](http://nenormalne.sk/wp-content/uploads/2015/11/logonen1.svg)
Fórum
“Ako sa mas?”
Tak často kladená otázka. „Ako sa máš?“
Ja osobne túto otázku už nemám rada, nakoľko mi to pripadá tak, že už nikto ju nemyslí vážne. Pýtame sa ju možno len preto, aby „reč nestála“…opýtam sa, “ako sa máš?“ a ani nečakám na odpoveď, možno hneď vtedy „ vypínam „ a vôbec nevnímam čo mi odpovedáš… Prečo sa ju ľudia vôbec pýtajú? V dnešnej dobe málokoho skutočne zaujíma to, ako sa máš, čo prežívaš… Je vôbec potrebné sa to iných pýtať? Možno niektorí si vravia, ty mi povedz ako sa máš, ale do môjho života teba nič nie je… Ale nemalo by to byť obojstranné? Prečo už ľuďom na sebe navzájom nezáleží? Čo sa to deje? Kde je to: „miluj svojho blížneho, ako seba samého?“
Ale aby som niekomu nekrivdila, možno sa nájdu ešte ľudia, ktorí túto otázku myslia úprimne a vážne ich zaujíma to „ako sa máš?“ Ako ste na tom vy s touto otázkou? 
8 answers
hmm…v Anglicku sa to napríklad bežne opýtajú “Hey, how are you?” a odpoveď ” Fine, thanks” a tým to hasne, rovnako v iných štátoch, kde som bola….ja tiež nemám veľmi v obľube túto otázku,ale snažím sa ju zodpovedať aspoň úprimne a to tak,že ak mi je na hovno,tak to poviem,ak sa mám super,tak to poviem….ale ja sama radšej kladiem ľuďom tieto otázky : ” čím žiješ a ako sa ti darí?”
čo si o tom myslíte vy? 
-
Mirka -Hm…ja beriem,že v Anglickú je to bežná otázka či fráza…ale ja žijem na Slovensku. A teda tiež mi to príde u nich ako fráza…
Odkedy som napísala tento môj “pohľad” trochu sa to u mňa zmenilo… Snažím sa rozprávať s ľuďmi…a vravieť pravdu… Teda nie žeby som pravdu doteraz nehovorila,ale asi som si väčšinou vybrala ľahšiu cestu…ľahšiu odpoveď… No teraz, snažím sa odpovedať úprimne na to ako sa mám…či už je to dobré alebo zlé… -
Smajli -normálne mi na tejto stránke chýbajú také “lajky” alebo aspoň hviezdičky ku príspevkom, ktoré sa mi páčia :)….Mirka,aké je to pre teba byť sama sebou, keď odpovedáš úprimne?
Mirka, ono je fajn mat citlivu dusu. ale nie taku, ktorej sa vsetko az prilis dotkne, ktoru akakolvek zla sprava zasiahne az tak, ze tuzi umriet, ktoru vsetko velmi boli… ono je to potom na pritaz taka citliva dusa. preto by som ju mmtne mala radsej z kamena 
-
Smajli -
hmm, ak to, čo sa deje v tvojom okolí na teba takto vplýva…ako vplývaš ty na to, čo sa deje v tvojom okolí? (možno ťažká filozofia, ale fakt som zvedavá)
-
Mirka -
Hm…ja si niekedy tiež pripadam tak,ze mam az velmi citlivú dušu, no je moja a som to ja… Keď chcem plakať, tak placem…predtým som to nevedela, bala som sa…no teraz sa to snazim už neriesit. Keď mi je ťažko,tak mi je ťažko…keď mi je do plaču, tak placem… je to podľa mňa lepšie ako byť ako kameň… čo myslíš?
Ja so skakanim do reči skúsenosť nemám,nakoľko ja viac nerozprávam ako rozprávam. A ak rozprávam,tak len o takých pracovných veciach, no o mojom živote a prežívaní, to nie. A ak chcem niečo povedať, tak väčšinou počkám pokiaľ daný človek dorozprava a ak, tak potom niečo poviem.
Možno by som niekedy aj chcela,ale zatiaľ nemám odvahu. Takže ja skôr ľudí počúvam a počúvam a počúvam… ☺
Ako smajli, snažím sa byť k druhým milá a pozorna. Snažím sa ich počúvať srdcom , nie iba ušami. ale nie vždy je spätná väzba taká akú čakám…
-
Smajli -
z tohto komentu mi hlavou prebleslo ” máš dobrú a citlivú dušu,Nezábudka”…zrejme preto sa ťa dotkne, keď sa iní nesprávajú, ako by si očakávala…ale možno sa mýlim…čo myslíš?