![[ne]normalne.sk](http://nenormalne.sk/wp-content/uploads/2015/11/logonen1.svg)
Fórum
Jedlo ako nepriateľ?
Neviem ako to povedať, vystihnúť alebo opísať.
Už dlhší čas bojujem s jedlom a chudnutím.
Bojujem každý deň pred každým jedlom, ktoré musím do seba dostať. Nechutí mi to. Nezvládnem to položiť do úst a zjesť. A keď to zjem, cítim sa previnilo, som na seba nahnevaná, mám výčitky, že som sa neovládla a zase som jedla. Idem cvičiť, behať, bicyklovať. Ale keď sa postavím na váhu a vidím, že to prináša výsledky, motivuje ma to do ďalších a ďalších dní bez jedla. A keď dosiahnem svoj napríklad týždenný cieľ, som neskutočne šťastná, ale aj unavená.
Unavuje ma tento boj, ale neviem ako z toho von. Okolie to už nevníma. Po prepustení z nemocnice tomu prestalo venovať pozornosť, no ja sa aj tak trápim ďalej.
Stalo sa vám už niekedy, že sa jedlo stalo vašim nepriateľom? Ako ste s tým bojovali?
3 answers
Aj mojim nepriateľom je jedlo. Ale ľudia o tom nevedia. Je to ťažké. Ale skús jesť aspoň malé porcie. Aj keď nebudeš hladná. A nevycitaj si to.telo potrebuje energiu aj na dýchanie….
-
Je ťažké o tom niekomu povedať, zveriť sa, alebo požiadať o pomoc. Nezábudka, nedokážem to.
Ani tie malé porcie. Vôbec necítim hlad aj keď som celý deň nič nedala do úst. Neviem, čo mám robiť. -
Smajli -hm,ja to mám naopak, hlad cítim,ale keď sa niečím trápim, tak žalúdok to nechce prijať a vtedy som nepriateľom jedla ja, nie ono mojím….páčia sa mi rady,Nezábudky :)…a hlavne to s tekutou stravou, ak nejde pevná, minimálne pitný režim je strašne dôležitý,aby telo vládalo, čo treba
-
Ja som naozajstný hlad už dlhšie necítila, alebo som ho len možno cítiť nechcela. Áno, s pitným režimom zase nemám problém. Za deň dokážem vypiť aj 3l čistej vody. A väčšinou necítim hlad práve preto, že si plním žalúdok neustále vodou.
-
Smajli -
a ako si na tom s energiou, ak piješ ale málo ješ?
-
Som neustále unavená a ospalá. Ale zatiaľ tieto pocity zvládam. No o chvíľu mi začína semester, a potom sa budem musieť viac sústrediť na štúdium ako na tieto pocity.
Ani ja už necítim hlad. Pocitim ho až vtedy, keď zjem hocijaké malé sústo. Stačí aj bobulka hrozna. Je to zle. Ale ja nejem lebo nemám na to čas a peniaze. Na jednej strane ma to štve, na druhej sa teším, ze vďaka tomu chudnem, lebo moje telo je ohavne, nechutné, tlste, odporne. Veď Zuzi, ty si ma videla, v klube na gitarovke, tak to vieš potvrdiť. Chcela by som mať takú postavu ako ty Zuzi – peknú, chudu, vysportovanu. Ale ja behať neviem, nedokážem. Jediny šport co dokážem je bike a ľadové korčule. A to je málo
Veronka97, ak nedokazes dať do seba pevnú stravu, skús si robiť tekutého jedlo, sú rôzne shejky, ktoré nahrádzajú pevnú stravu, si chutné a majú všetky potrebné množstva sacharidov, tukov a ostatných srand pre dospelého človeka. Len to vypijes a máš. Skús si tak vždy na deň urobiť päť šesť shejkov a vypi to po troch hodinách jeden shejk a máš aj vyváženú stravu a mali by ti ubudnut výčitky ze ješ. Skús na začiatok to. Uvidíš ako ti to pôjde a časom prejdes na pevnú stravu… Alebo skús detské výživy…
-
Vďaka, nezábudka. Skúsim to. Prednedávnom som skúšala piť smoothie z ovocia, alebo zeleniny. Ale bolo to pre mňa až príliš sýte, čiže som to väčšinou ani nedopila. Ale možno tie detské výživy budú fajn. Vyskúšam to.
Veronka, cítiš sa previnilo, ak sa naješ a chceš chudnúť…zároveň si vyčerpaná…súvisí to so svojím sebaobrazom?…kedy máš chvíle, že máš chuť na jedlo a naješ sa? a kedy je tomu tak, že bojuješ a ani do úst nič nedáš?
Áno, Zuzi. Mám naozaj veľké výčitky ak niečo zjem. Mám vtedy pocit, že som to nemala urobiť a viním sa za to, že som sa neovládla. Asi áno, súvisí. Nemám rada svoje telo, je také veľké a škaredé. Z každej strany iba počúvam, že mám schudnúť. A mňa to veľmi trápi. Nemám sa rada a hladovanie je pre mňa buď trestom, ak som jedla, alebo cestou ku krajšiemu telu. Chuť na jedlo mám hlavne večer, keď som celý deň nič nezjedla. Ale nenajem sa, lebo večer už nejem. Jedlo sa snažím zjesť, ak ma k tomu niekto núti. A bojujem s ním asi stále. Vždy pred každým jedlom bojujem. Na raňajky je to ľahké, nikto ma nekontroluje, takisto ani na večeru nič nedávam do úst. Sem-tam ma prinúti niekto obedovať. Ale nikdy to nedojem..