![[ne]normalne.sk](http://nenormalne.sk/wp-content/uploads/2015/11/logonen1.svg)
Fórum
Ked si povies “koniec”
Vahala som či pisat či nie… Aj tak si myslím,že je to všetkým jedno… Po dnešku mam pocit,ze to,čo som včera videla vo filme “To save a life” je skutočnosť aj v mojom živote 
Hovorím si, kasli na ľudí, kasli na všetkých okolo seba… Nezijes pre ľudí,ale žiješ pre seba…
Čo ma človek robiť ak potrebuje pomôcť? Ak tu pomoc nemá v rodine,ani v priateľoch? Ak sa cíti byť celkom sám?
Má vôbec zmysel písať? Má zmysel sa snažiť??
Chcem povedať “koniec” tak veľmi chcem aby to skončilo…aby bolo už všetko v poriadku! Aby odišiel strach, hnev, nenávisť, bolesť…
Čo robíte ak máte pocit,že to nezvládate? Keď je všetko čierno čierne?
13 answers
Smajli, prepac…no mam pocit že je aj tak celkom jedno co napisem…je úplne jedno čo sa deje…je jedno ako sa cítim…nikdy nikomu na tom nezalezalo,tak sa nebudem presviedčať že teraz niekomu záleží,pretože to by bolo klamstvo.
-
Smajli -hmm, mne to napríklad jedno nie je…keby bolo, tak sa nezapájam do tvojich príspevkov….komu je to jedno?
…a prečo sa vôbec zapajas do “mojich” príspevkov? Asi sú aj tak odveci,tak ako som aj ja…
Hm…komu je to jedno? Napríklad všetkým u nás doma!? A prečo by to nemalo byť jedno aj tebe?
Smajli…našla som sa vo viacerých postavách,ale momentálne teraz najviac je mi najviac podobný ten chalan,ktorý prišiel na párty v tomto kostýme,ktorý bol stále v čiernom a nosil dlhé rukávy kvôli niečomu…
Hm…takže tak.
-
Smajli -
Mirka, nie je mi to jedno lebo mám tiež životné skúsenosti, ktoré boli, že sakra ťažké a stále prichádzajú ďalšie a ďalšie, ktoré ma totálne dokážu pokoriť…a zároveň, ako decku sa mi zvykli posmievať a dlho som nikam nevedela zapadnúť a musela si raziť vlastnú cestu…a stále sa to učím. Pocity, ktoré opisuješ sú mi známe, niekedy i blízke…u mňa sa niekedy objavil ktosi, kto mi pomohol a zdvihol ma zo dna a vnímam, že to je fakt dôležité, vedieť, na koho sa obrátiť, vedieť rozprávať o tom, čo prežívam….a ty to robíš a to mi je sympatické, lebo týmto dávaš šancu aj neznámym ľuďom aspoň na chvíľku vstúpiť do tvojho života a môcť ťa ním sprevádzať….ja som sa začala stotožňovať s tým blonďákom z filmu, s jeho rolou, s tým, ako sa naučil mať otvorené oči a nebyť ignorant voči okoliu, voči ľuďom, ktorí vnútorne trpia, hoci navonok vyzerajú plne nedostupní, voči ľuďom, ktorí “kričia” po túžbe byť povšimnutí, vypočutí, prijatí….je v poriadku povedať svoj názor a vyznávať hodnoty, ktoré mi dávajú zmysel a poukazovať na faloš a to,čo sa robí zle, no tiež aj hľadať cesty, ako to zmeniť. A napríklad komentáre vo fórach, písanie blogov- to sú cesty, ktoré nás vedia zblížiť na diaľku aj v anonymite….tak to vnímam ja a preto mi dáva zmysel všímať si, kto, čo a prečo asi píše a venovať mu svoj záujem. Fakt mi to nie je jedno, čo sa s ľuďmi deje….Vôbec si nemyslím, že by si bola od veci, len vnímam, že to máš zrejme teraz náročné, aj doma….vieš…robíš super vec, že píšeš. Fakt :)….stačí ti takáto odpoveď na otázku, prečo by to nemalo byť jedno i mne?
Ahoj Smajli,
vďaka za to,čo si napísala. Vďaka,že mi odpisujes. Ak by si ty nepodpísala,tak asi si to už fakt “hodím” ? vieš ako to bolo na konci toho filmu,keď si ten chalan “blondak” čítal list od jeho,už kamaráta?
Takto to teraz ja vnímam…že chodím,hľadám…a možno toto bola posledná možnosť ako tu ostať či ísť…
Mne sa deti tiež vysmieval keď som bola malá a teraz niekedy keď sa na mňa niekto pozerá,mám pocit,že si o mne myslí samé zlé veci…
A vieš čo? Možno som divná,ale…ked som medzi ľuďmi, snažím sa správať “normálne” a väčšinou je to tak že ja idem za inými,ktorí sedia sami,alebo vyzerajú,že sú smutní…a snažím sa o to,aby sa tak necítili,aby sa začlenili medzi ostatných… Ale keď som sama,stáva sa to,že robím veci ktoré robil ten chalan, ktorý napísal ten list…
Smajli, čo je dobré na tom, že píšem?
-
Smajli -
to čo robíš medzi inými je úžasné
a potrebné :), hoci to možno nie je až také jednoduché, ak pri tom nosíš masku na zakrytie vlastného smútku. Čo ti to dáva, keď sa takto správaš medzi ľuďmi?a je to dobré preto, že ak zdieľaš, čo prežívaš, tak v tom neostávaš sama a otváraš sa tak pre druhých. Nie každý to dokáže a práve to je základ toho, aby si dokázala prekonať aspoň časť ťažkostí, s ktorými sa stretávaš, nemyslíš?
Nie je to ľahké, niekedy vôbec a práve naopak… No niekedy aj keď mne je totálne nanič a vidím niekoho v kúte či samého,nedá mi to,a idem za ním… Ale niekedy je mi všetko jedno a nikoho neriešim. Teraz keď to tak píšem…ja som riadny sebec ?
Keď vidím že niekomu aspoň trochu pomôžem,alebo možno to ani nevidím,ale možno ja mám pocit že to nebolo zbytočné…vtedy si poviem,že neni som tu zbytocne. A možno aj som,ja už neviem.
Bol čas, dlhé roky kedy som nerozprávala s nikým a o ničom… Bola som len ja sama s tým všetkým,a niekedy mám pocit že to bolo aj lepšie. Lepšie v tom,že má nikto neodsúdil za to, nikto o ničom nevedel…
Neviem či si to zažila,ale ja som zažila to,že som verila,a ta osoba má úplne odpisala… A preto je pre mňa veľmi ťažké veriť ľuďom,hocikomu.
Čím viac píšem, tým viac mám pocit,že som mimo???
-
Smajli -
Mirka, byť “sebcom” niekedy treba, hlavne vtedy, ak niečo v sebe riešiš a nemáš síl na riešenie problémov iných…treba sa aj chrániť, aby sme mali z čoho dávať iným, keď naozaj chceme
hej, no, zažila som to tak dosť silne cca 2 roky dozadu a ešte to trocha doznieva :/ …a vlastne i teraz 2 mesiace dozadu,ale z toho sa dostáva ľahšie…
hm..čo myslíš pod tým “pocitom mimo”?