Fórum

Question

Ked si povies “koniec”

0

Mirka 321 Rep. 13 Apr, 2016

Vahala som či pisat či nie… Aj tak si myslím,že je to všetkým jedno… Po dnešku mam pocit,ze to,čo som včera videla vo filme “To save a life” je skutočnosť aj v mojom živote

Hovorím si, kasli na ľudí, kasli na všetkých okolo seba… Nezijes pre ľudí,ale žiješ pre seba…

Čo ma človek robiť ak potrebuje pomôcť? Ak tu pomoc nemá v rodine,ani v priateľoch? Ak sa cíti byť celkom sám?

Má vôbec zmysel písať? Má zmysel sa snažiť??

Chcem povedať “koniec” tak veľmi chcem aby to skončilo…aby bolo už všetko v poriadku! Aby odišiel strach, hnev, nenávisť, bolesť…

Čo robíte ak máte pocit,že to nezvládate? Keď je všetko čierno čierne?

Mirka zodpovedané 18 May, 2016

13 answers

1 2 3 Ďalej »

score 0 · Answer 1 · %s

Mam chut to skončiť, vzdať sa ? …no nespravim to!

…existuje Boh?

score 0 · Answer 2 · %s

Prečo si myslíš, že je to trapas, keď tu píšeš? Podľa mňa je fajn zdieľať svoje pocity s inými. Asi ti to aj niečo pozitívne dáva, keď môžeš svoje myšlienky vyjadriť a rozprávať sa o svojich pocitoch, nie?

Nie je to zlé, že si to takto napísala. Teraz mi behá hlavou to, ako píšeš, že máš cez deň fulku. Rozmýšľam nad tým, či by sa ti nedalo napríklad niektoré veci vynechať a vyhradiť si viac času na seba, obnovu síl, oddych a podobne. Alebo sú to všetko neodkladné povinnosti a veci, ktoré musíš urobiť? Ešte mi napadá otázka, či nemáš vo svojom okolí nejaké miesto, kde by si mohla “vypadnúť” od všetkého aspoň na krátku chvíľku? Napríklad prírodu, tam je relatívny pokoj a dá sa tam načerpať množstvo síl aj za krátky okamih…

score 0 · Answer 3 · %s

Mirka, práve preto, lebo sa snažíš bojovať a chceš zmeniť to, čo sa deje, tiež sa snažíš pomáhať iným – ako si písala o pár príspevkov nižšie. A svoje pocity a trápenia si dala zo seba von, čo je statočné a myslím si, že by to nedokázalo veľa ľudí. A ja to na tebe veľmi oceňujem.

A samozrejme, že dávam najavo svoje pocity, najmä keď sa jedná o niečo pre mňa naozaj ťažké a dôležité. Ja si myslím, že pocity a ich prejavy sú úplne normálne, netreba sa za ne hanbiť. Niekto je citlivejší viac, iný menej. Moja skúsenosť je taká, že aj tí najtvrdší a najodolnejší chlapi si občas poplačú. Niekedy to už proste nezadržíš, keď ťa niečo naozaj trápi a inak to nejde. A niekedy, keď plačeme, tak sú to aj slzy šťastia alebo smiechu, nie?

Mirka, prečo píšeš, že to, čo si pred tým robila, keď si bola smutná je dnes už pase? Tiež píšeš, že ti chýba odpočinok, oddych a načerpanie nových síl. Napadá ti niečo, ako by si to mohla dosiahnuť?

Smajli, tiež som rád, že sa tu nájdu ľudia, ktorí dokážu úprimne a otvorene hovoriť o svojich pocitoch a o svojom životnom príbehu. Je to úplne super. Videl som už viacero fór, kde si ľudia vymieňali životné skúsenosti, ale tu mi to príde iné, také úprimnejšie…

score 0 · Answer 4 · %s

Mirka, asi sa ťa to, čo doma hovoria na tvoju adresu dosť dotýka,že? aj mňa by sa…ale je pravda to,čo vravia? vnímaš to i sama bez ich postoja takto?
Je super, že máš i športy a kopec aktivít, no vnímam z toho,čo píšeš, že ti akoby chýba niekedy oddych (?) mať čas na nabranie fyzických síl a kus pokoja pre seba samú možno? je tak?

Díky Robo, že odpovedáš, je skvelé mať tu zrazu aj iného človeka, ktorý je ochotný sa zdieľať
Tiež mám tú skúsenosť, že z drobných malých skutkov alebo pomoci iným, len tak nezištne a náhodne som zo seba mávala dlho dobrý pocit aj v čase depky.

Mirka, áno, pocity sú v pohode, každý máme nejaké, proste prídu…je dôležité s nimi vedieť pracovať, akceptovať, keď prídu, povedať si,že sú mojou súčasťou a nechať ich odznieť tak, aby sme sa vyventilovali a nemuselo v nás z nich narastať napätie, ak je viac tých negatívnych napr…čo si o tom ty myslíš?

score 0 · Answer 5 · %s

Mirka, pocity a emócie sú úplne v poriadku a môžem ťa ubezpečiť, že ich máme aj my – muži. Rozdiel je len v tom, že niektorí z nás ich nedávajú tak výrazne najavo ako to robia ženy. Určite sa za ne nemusíš hanbiť ani nič podobné. Niekto múdry raz povedal, že silný človek je práve ten, ktorý dokáže vyjadriť a zdieľať svoje pocity a emócie. Už si síce nepamätám od koho ten výrok pochádza, ale niekedy dávno som ho počul.

Ty sa ma pýtaš, ako som to zvládal a smajli sa pýta, čo mi pomáhalo. Odpoviem vám teda obom naraz. Popravde, spočiatku som to nezvládal. Bol som plný hnevu, negatívnych emócií, bol som nahnevaný na celý svet, na všetkých naokolo. Tie emócie som nejak zo seba potreboval dostať von a riešil som to podráždenosťou a agresivitou. Uvedomil som si však, že táto cesta nikam nevedie. Skúšal som teda hľadať inú cestu. Zistil som, že mi pomáha hudba – nejaké motivačné a povzbudzujúce texty zo života. Môžem povedať, že hudba mi pomáha dodnes a sprevádza ma na každom kroku. Tiež mi veľmi pomáhal šport, pri ktorom som si vždy vedel “prečistiť” hlavu. Napríklad mne sa osvedčilo to, že vždy keď som mal zlú náladu, šiel som si zabehať, zakorčuľovať alebo som zašiel do fitka. Myslíš, že by si niečo z toho mohla skúsiť aj ty? Prípadne nejaký iný šport, pri ktorom zo seba dostaneš tie negatívne pocity? Tiež som zistil, že radosť a energia sa dajú čerpať aj z maličkostí – napríklad keď niekomu pomôžeš (žene s kočíkom, starému človeku s taškami a pod.). Z dobrých skutkov som sa teda tiež naučil tešiť. I keď za ne nedostaneš nič hmotné, dostaneš dobrý pocit a pozitívnu emóciu od tých, ktorým pomôžeš.

Môžeš sa skúsiť zamyslieť nad tým, v ktorých chvíľach alebo pri ktorých činnostiach na to negatívne nemyslíš?

Nie si stratený prípad. Snažíš sa bojovať, máš nádej a si výnimočný človek, len potrebuješ objaviť ten svoj kúsok ľadovca.

Fórum

Ked si povies “koniec”

13 answers

Login

Táto otázka