Fórum
Ked si povies “koniec”
Vahala som či pisat či nie… Aj tak si myslím,že je to všetkým jedno… Po dnešku mam pocit,ze to,čo som včera videla vo filme “To save a life” je skutočnosť aj v mojom živote
Hovorím si, kasli na ľudí, kasli na všetkých okolo seba… Nezijes pre ľudí,ale žiješ pre seba…
Čo ma človek robiť ak potrebuje pomôcť? Ak tu pomoc nemá v rodine,ani v priateľoch? Ak sa cíti byť celkom sám?
Má vôbec zmysel písať? Má zmysel sa snažiť??
Chcem povedať “koniec” tak veľmi chcem aby to skončilo…aby bolo už všetko v poriadku! Aby odišiel strach, hnev, nenávisť, bolesť…
Čo robíte ak máte pocit,že to nezvládate? Keď je všetko čierno čierne?
13 answers
Mirka, je pre mňa zvláštne pozorovať ako samú seba spochybňuješ v komentároch, čo pribúdajú. Neverím v existenciu “strateného prípadu”, ale verím, že každý sa niekedy v živote do tejto fázy uvažovania o seba dostane, aspoň na chvíľu a je to v poriadku. Deje sa to. No, ja mám skúsenosť, že všetko zlé zvykne po čase prejde a zas prídu pekné chvíle…a potom zas tie horšie a dookola…no, pri pomyslení na pekné, ktoré boli a ešte môžu prísť si vravím, že to stojí zato ustáť i teraz, keď mám krízu a nič nedáva zmysel….pocity sú v poriadku a ženy bývajú viac citovejšie, než muži, sú proste našou súčasťou, tak sme boli stvorené ? a niekedy nám fakt riadne skomplikujú život,že?
Robo, aj mňa to zaujíma, čo pomohlo tebe sa cez to dostať? …alebo kto?
Ahoj Mirka. Práve som si prečítal o tvojich pocitoch a myšlienkach a zaujalo ma to, čo si napísala. Chcem ti povedať, že ma naozaj veľmi teší, že si sa o tento výnimočný kúsok seba podelila s ostatnými ľuďmi. To čo píšeš mi nie je ľahostajné a chcem ti povedať, že aj ja som mal vo svojom živote chvíle, kedy som si povedal, že už je toho na mňa priveľa. Bol som plný zlosti a smútku zároveň a myslel som si, že nech robím čo robím, nemá to význam a je to každému jedno. Tá veta, ktorú si napísala “Vravím “buď sám sebou” no ja nie som…pretože mám strach odkryť moje vnútro” mi bola jeden čas veľmi blízka. Myslím si, že nie si stratený prípad. Práve naopak. To, čo si opísala vo svojich riadkoch – to, ako sa snažíš pomôcť iným, keď vidíš, že sú smutní – je krásne a výnimočné. A teraz ti budem možno trošku oponovať, ale myslím si, že rovnako ako ty, tak aj všetko čo robíš – všetko tvoje snaženie má zmysel a význam. Ja by som to prirovnal k ľadovcu v mori. Naše snaženie a zmysel toho čo robíme často vnímame len ako špičku ľadovca, ktorá vytŕča nad morskú hladinu a my ju vidíme. Skutočný význam toho čo robíme však niekedy objavujeme ťažšie – obrovská časť ľadovca je ešte totiž ukrytá pod morskou hladinou.
Smajli, ty si nejaká “psychologicka” alebo niečo také?
To “mimo”… Myslím to asi tak,že keď o takých veciach rozmýšľam,tak mi to príde ” normálne” ale už keď to napíšem, tak si niekedy pripadám tak,že som mimo… Vieš,že na jednej strane sa snažím niekomu cudziemu pomoct, na druhej strane neviem pomôcť sebe…
Radím niekomu ako zvládať veci a sama ich nie vždy zvládam… Vravím “buď sám sebou” no ja nie som…pretože mám strach odkryť moje vnútro… Vravím “bude to dobré”, no sama tomu neverím… Na jednej strane ani neviem prečo ešte stále bojujem a žijem, keď si myslim,ze to nema zmysel. Ked mam pocit ze ak ide o mna,tak nic nema zmysel…
Neviem ci mi rozumies… Takto si pripadam byt mimo…
Nie je to ľahké, niekedy vôbec a práve naopak… No niekedy aj keď mne je totálne nanič a vidím niekoho v kúte či samého,nedá mi to,a idem za ním… Ale niekedy je mi všetko jedno a nikoho neriešim. Teraz keď to tak píšem…ja som riadny sebec ?
Keď vidím že niekomu aspoň trochu pomôžem,alebo možno to ani nevidím,ale možno ja mám pocit že to nebolo zbytočné…vtedy si poviem,že neni som tu zbytocne. A možno aj som,ja už neviem.
Bol čas, dlhé roky kedy som nerozprávala s nikým a o ničom… Bola som len ja sama s tým všetkým,a niekedy mám pocit že to bolo aj lepšie. Lepšie v tom,že má nikto neodsúdil za to, nikto o ničom nevedel…
Neviem či si to zažila,ale ja som zažila to,že som verila,a ta osoba má úplne odpisala… A preto je pre mňa veľmi ťažké veriť ľuďom,hocikomu.
Čím viac píšem, tým viac mám pocit,že som mimo???
Ahoj Smajli,
vďaka za to,čo si napísala. Vďaka,že mi odpisujes. Ak by si ty nepodpísala,tak asi si to už fakt “hodím” ? vieš ako to bolo na konci toho filmu,keď si ten chalan “blondak” čítal list od jeho,už kamaráta?
Takto to teraz ja vnímam…že chodím,hľadám…a možno toto bola posledná možnosť ako tu ostať či ísť…
Mne sa deti tiež vysmieval keď som bola malá a teraz niekedy keď sa na mňa niekto pozerá,mám pocit,že si o mne myslí samé zlé veci…
A vieš čo? Možno som divná,ale…ked som medzi ľuďmi, snažím sa správať “normálne” a väčšinou je to tak že ja idem za inými,ktorí sedia sami,alebo vyzerajú,že sú smutní…a snažím sa o to,aby sa tak necítili,aby sa začlenili medzi ostatných… Ale keď som sama,stáva sa to,že robím veci ktoré robil ten chalan, ktorý napísal ten list…
Smajli, čo je dobré na tom, že píšem?