Hľadáš si miesto vo svete?

Ako dlho má človek energiu zvládať životné útrapy? Ako dlho sa dá fungovať bez nádeje, že zajtra bude lepšie?

Viktor Frankl, rakúsky psychiater a zakladateľ logoterapie, ktorý si na vlastnej koži prežil koncentračný tábor popisuje vnútornú pustotu ako život bez zmyslu a dôvod, prečo čoraz viac ľudí prechádza týmto ako to nazval existenciálnym vákuom je, že človek nevie, čo chce robiť, ale robí to, čo chcú iní a po čom iní túžia. Podľa neho prejavmi existenciálneho vákua sú nuda, nezáujem o život, apatia, nechuť ďalej žiť, pretože v tom jednotlivec nevidí žiaden hlbší význam.

Neviem ako to vnímajú ostatní, ale mne sa zdá. že v súčasnej dobe existenciálnymi problémami trpí mnoho hlavne mladých ľudí, alebo ľudí na sklonku života, ktorí nevidia zmysel v tom, čo prežili. Mladí ľudia sú asi najväčšmi ohrozenou skupinou, pretože sami čelia mnohým existenciálnym otázkam, a hľadajú si miesto vo svete. Myslím si, že sa práve v tomto období môžeme stretnúť s nudou, apatiou a vyhľadávaním rizika v riskantných situáciách a skúšaním zakázaných vecí, aby túto nudu prekonali. Hlavne obdobie redukcionizmu a konzumného spôsobu života v nás stále vyvoláva pocit nezmyselnosti a pustoty. Stále máme tendenciu hnať sa za niečím materiálnym a unikajú nám hlboké a filozofické hodnoty. Máme hlad po majetku ale nie po duševnom rozvoji. A tak si jeden deň nášho lovu uvedomíme, že síce možno máme toho veľa po materiálnej stránke, ale nevieme kto sme a cítime sa vnútorne prázdno. Existenciálne vákuum sa dá prekonať aj inak, napríklad hľadaním zmyslu nášho života. Frankl v čase, keď sa vrátil z koncentračného tábora sa začal pýtať, aký to všetko malo význam. Zamýšľal sa nad tým, že to musí mať význam, keď toho na človeka toľko dopadne, keď je podrobený takej skúške. Mal pocit, že sa od neho niečo požaduje, pocit, že je pre niečo určený, pre niečo vyššie. Podľa neho to, že prežil malo nejaký zmysel. On našiel svoj zmysel v prečkaní a túžbe po napísaní svojho diela. Jeho spoluväzni, ktorí v koncentračnom tábore stratili zmysel života sa v mnohých situáciách pokúsili o samovraždu. Nevideli iné východisko z toho hrozného utrpenia. Ale Frankl už vtedy, v období vojny sa snažil ľuďom okolo seba tento zmysel ukazovať. Niekoho doma čakali príbuzní, na niekoho mohlo čakať nedokončené dielo, niekoho pri živote mohli držať nevybavené účty. Zmysel života je vysoko subjektívny a hovorí o hodnotách, ktorými sa jednotlivec vo svojom živote riadi, kam svoj život smeruje a čo chce dosiahnuť. Nikdy neexistujú dva rovnaké zmysly v živote dvoch odlišných jednotlivcov. Aj keď je zmyslom života oboch jednotlivcov napríklad pomáhať iným ľuďom, každý z týchto ľudí sa riadi inými hodnotami a snaží sa o iné dosiahnutie tohto zmyslu.

Zmysel sa mení od človeka ku človeku, od jedného dňa ku druhému. Každý uprednostňujeme v našom živote niečo iné, máme iné hodnoty a priority. Preto mi hlavou beží otázka: „Čo tvorí Váš životný zmysel?“

Článok je súčasťou projektu, ktorý bol finančne podporený z Dotácie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.