Mozart vs. Goethe

Počas posledných pár rokov zmenil internet možnosti komunikácie a kolobeh informácii na nepoznanie. Poskytuje tiež celkom nové podmienky pre sebaprezentáciu a vyjadrenie osobnosti či komunikáciu o citlivých témach a potrebách.

Vďaka disinhibičnému efektu sme vo virtuálnom priestore otvorenejší, sme menej ostražití a máme pocit anonymity. Často, ak prežívame problém, o ktorom nemôžeme z rôznych dôvodov hovoriť s blízkymi v prirodzenom offline prostredí, využijeme nekonečné možnosti komunikácie s neznámymi na sociálnych sieťach. Tak vznikajú online záujmové komunity na nespočetné množstvá tém a problémov, kde ľudia hľadajú rovesnícku pomoc, postoje a skúsenosti iných ľudí, ktorí riešia podobný problém či situáciu. Psychológovia z online terénneho projektu z nášho IPčka často pri výkone svojej služby pomoci narážajú na také online komunity, kde vhodný zásah psychológa mení celkovú atmosféru diskusií z nebezpečnej až k pomáhajúcej.

Mladí ľudia sú v citlivom životom období, kedy hľadajú, kto sú, kreujú svoju identitu, svoje názory, postoje, hodnoty, presvedčenia. Odpútavajú sa od svojich rodičov a nachádzajú prvé silnejšie priateľstvá či prvé lásky. Toto obdobie je často veľmi náročné a búrlivé nielen pre rodičov, pre učiteľov, ale najmä pre mladých ľudí. Je preto dôležité, aby v situácii, keď prežívajú nejaké ťažkosti, problém, krízu v citových oblastiach a podobne, mali k dispozícii dôvernú osobu a odborníka. A je kľúčové, aby pracoval v prostredí, kde o svojom prežívaní prirodzene hovoria. U mladých ľudí sa pod vplyvom všetkých náročných zmien, zvyšuje riziko rozvoja duševných ťažkostí, s ktorými bojujú. Či už ide o pocity smútku, depresie, úzkosti a pod., pomoc, či už odbornú alebo pomoc od rodiny a priateľov, častokrát nechcú využiť. Napríklad pri pocitoch depresie by odborníka vyhľadala len asi polovica mladých ľudí.

V minulosti som vo výskume zistil, že až 38% mladých ľudí nevyhľadá odbornú pomoc a ani pomoc z okolia ani v prípade, že premýšľajú nad samovraždou. Obávajú sa odsúdenia zo strany rodiny či priateľov, ale taktiež majú obavy z toho, ako také stretnutie a rozhovor s odborníkom prebieha. Preto radšej so svojim problémom ostávajú sami alebo hľadajú odpovede na internete. Výskum Harrisa, McLeana a Sheffielda ukázal, že mladí ľudia, ktorí málo vyhľadávajú pomoc v offline prostredí, častejšie napríklad v prípade samovražedných myšlienok vyhľadávajú pomoc na internete, aby našli niekoho, kto ich pochopí a podporí. Na internete ale často môžete nájsť informácie, ktoré vás viac ohrozia, než pomôžu. Online môžete nájsť nielen skupiny či príbehy ľudí, ktorí svoj problém úspešne prekonali a žijú svoj život ďalej, ale môžete veľmi jednoducho naraziť aj na stránky, na ktorých sú rozpísané rôzne výhody či nevýhody rôznych spôsobov samovraždy a sebapoškodzovania.

Čo napríklad môžu na internete nájsť?

• Články, ktorých obsahom sú emocionálne problémy, o čom to je. V lepšom prípade aj čo možno s tým robiť, na koho sa obrátiť, či to, že to nie je žiadna hanba niečo také prežívať.
• Články o emocionálnych problémoch známych ľudí, ale často aj tragédie známych ľudí (samovražda celebrít a pod),
• Diskusie na témy problémov, ktoré prežívajú
• FB skupiny, kde sa zdržiavajú ľudia, ktorí prežívajú podobné ťažkosti
• a ďalšie

V tomto článku chcem upozorniť na najdôležitejšiu vec môjho bádania v online médiách, ktoré informujú o ťažkých osudoch ľudí. Kľúčovú rolu totiž zohráva najmä spôsob, akým sú vykresľované ťažké osudy ľudí a dovolím si svoje skúsenosti podložiť výskumami a číslami. Rovnako totiž fungujú aj online komunity, ktoré sú plné ľudí s emocionálnymi problémami.

Dokladá to aj štúdia Burnapa a Scoufielda, ktorá hovorí o tom, že ľudia skôr vyhľadaju pomoc z neprofesionálnych zdrojov, akými sú napr. sociálne média, pretože nechcú riskovať, že sa o ich psychických ťažkostiach niekto dozvie vďaka živej návšteve odborníka.

Prvým javom, ktorý často pozorujem na internete, najmä pri smutných prípadoch samovraždy, je tzv. Wertherov efekt.

Termín Wertherov efekt pochádza z románu J. W. Goetheho – Utrpenie mladého Werthera, kde hlavná postava Werther už neznesie svoje utrpenie a spácha samovraždu. Po vydaní tohto románu ľudia (najmä mladí) začali tento román kopírovať – v samovražde. Za významný pojem ho označil americký sociológ David Phillips, ktorý sa zaoberal príčinami masových samovrážd. Wertherov efekt je aktuálny aj v dnešnej dobe, kedy majú citlivejší ľudia tendenciu takéto správanie (samovraždu) opakovať alebo nad ňou premýšľať. Medzi túto citlivú skupinu patria práve mladí ľudia, ktorí nemajú vyhranené názory, hľadajú, čo je dobré a správne a najmä majú veľa emocionálnych ťažkostí.

Vedecké zistenia  naznačujú, že po tom, ako média informujú o samovražde, zvyšuje sa riziko samovrážd, čo je považované za napodobňujúce správanie alebo za Wertherov efekt. Riziká sú najmä vtedy, ak sa spája s ďalšími psychosociálnymi rizikovými faktormi samovraždy.

Po uverejnení informácie o samovražde Roberta Enkeho, ktorá spráchal 10.11.2009, bol zaznamenaný nárast počtu samovrážd podobným spôsobom ďalšími ľuďmi. Výskyt samovrážd zvýšil o 81% počas tých pár dní.

Podobne médiá informovali aj o smrti speváka Linkin Park – Chestera Benningtnona, ktorý bol inšpiráciou pre veľké množstvo mladých ľudí.

Dôležité je to, ako sa o samovražde známej osoby  v médiách píše a na čo sa v článku kladie dôraz. Ak je dôraz na emocionálne nabitých slovách, na senzáciu,  na vyvolaní negatívnych pocitov, môže to vyvolať v citlivom človeku pocit, že je to možno jediné riešenie, že potom mu už bude dobre, že aj ten niekto iný, kto mal problém to vyriešil takto a ešte sa o ňom vďaka jeho fatálnemu činu píše v médiách.

Média hrajú dôležitú úlohu pri rozširovaní správania súvisiaceho so suicidalitou, násilím, či poruchami príjmu potravy. Navyše, ak je v článku opísaná presná metóda, môže sa citlivý človek s duševným problémom inšpirovať. Často sa dokonca v médiách o samovražde informuje ako o normálnom, prirodzenom akte. Dokonca sa veľmi často obeť psychických ťažkostí glorifikuje, čo samovraždu normalizuje. Často je samovražda v médiách romantizovaná, čo má na citlivých čitateľov často katastrofálne následky. V článkoch o podobných udalostiach preto veľmi ja a aj ďalší odborníci  odporúčame najmä informovať o možnostiach pomoci, a tým zastaviť nákazu Wertherovým efektom.

Ďalej veľmi odporúčam v článkoch klásť dôraz na to, čo robila obeť samovraždy počas života a na možnosti a stratégie, ktoré mohli pomôcť tú veľmi ťažkú situáciu, v ktorej sa obeť samovraždy ocitla, zvládnuť. Slová o pomoci totiž čitateľom, najmä tým, ktorí sú samovražednými myšlienkami ohrození, môžu priniesť nádej, že ich príbeh môže dopadnúť inak.

Ak sa o samovraždách, a aj celkovo o duševných problémoch v médiách informuje menej bulvárne a pri ťažkých informáciách redaktori ponúknu aj nádej, možnosti pomoci, článok môže prinášať ochranný charakter a možno priamo zachrániť život. Tento fenomén sa popisuje ako Papagenov efekt.

Názov „Papagenov efekt“ vznikol na základe Mozartovej opery Čarovná flauta, kde mladý muž (princ Tamin), ktorý má samovražedné myšlienky, túto situáciu zvládne vďaka pozvaniu priateľov (najmä vďaka vtákovi Papagenovi), ktorí mu pomôžu v jeho prežívaní. Papagenov efekt popisuje, že keď sa v médiách objavujú informácie a možnosti ako náročné situácie či samovražednú krízu zvládnuť, tak aj ďalší ľudia, ktorí tieto informácie vnímajú, naberú nádej, odvahu a silu hľadať pozitívne riešenia. Ak ale sme opakovane a dlhodobo vystavovaní negatívnym príspevkom, budeme mať tendenciu písať rovnaké negatívne príspevky, a to dokonca aj s odstupom niekoľkých dní. Odborníci spomínajú aj to, že dobrým správam venujeme len krátky čas a to z dôvodu, že nešťastia a negatíva všeobecne pútajú našu pozornosť viac.

Prečo to tak podrobne popisujem?

V prípade samovrážd, ako aj sebapoškodzujúceho správania, ktoré nie je u mladých ľudí neobvyklé, môžeme hovoriť o „nákaze správania“. Práve táto nákaza správania sa môže prejavovať aj na sociálnych sieťach, kde sa ľudia, ktorí majú ťažkosti, emocionálne problémy, sucidálne myšlienky a podobne združujú, komunikujú spolu. Práve aj v takýchto skupinách môže dochádzať k nákaze rizikovým správaním, napríklad sebapoškodzovaním.

Podľa Boyd, Ryan a Leavitt-a sú online skupiny buď podporné (podporujú vyliečenie, zvládnutie ťažkostí) alebo podporujúce sebapoškodzujúce správanie. Niekedy sa objavujú v jednej skupine oba typy príspevkov.

V online komunitách chcú často mladí ľudia získať podporu (emocionálnu a sociálnu) ako aj informácie či povzbudenie od niekoho skúsenejšieho.

Na jeseň tohto roku som s priateľmi z IPčka robil kvalitatívny výskum, v ktorom sme mapovali  správanie mladých ľudí v online komunitách na slovenskom Facebooku. Až 39 percent komentárov v mapovaných 11 online komunitách bolo od ľudí, ktorí si vymieňajú rady a skúsenosti o užívaní antidepresív a liekov na úzkosť a paniku. Narazili sme aj na skupinu, kde 50 mladých ľudí túžilo po samovražde. Analyzovali sme komentáre, a tie najčastejšie sa týkali informácií a odporúčaní (39,48%) a následne vlastných skúseností či názorov (18,86%) a poskytnutia ocenenia/podpory (18,86%). Až 15,7% z informácií a odporúčaní sa týkalo práve informácií o liekoch.

Samotné zdieľanie skúseností môže mať pozitívny efekt, kedy členovia komunity zistia, že nie sú jediní, ktorí prežívajú niečo také. Pravdepodobne zažijú prijatie a pochopenie od niekoho, kto je na tom podobne, nielen od niekoho, kto sa na to pozerá zvonku a úplne ich nevie pochopiť.

Online podporné komunity slúžia ako priestor, kde sa môžu vyrozprávať zo svojich pocitov, prežívania, problémov. Je to zároveň miesto, kde môžu získať odlišné názory, nové pohľady, ako aj informácie o tom, ako so svojou situáciou či problémom naložiť. Zdieľanie svojich skúseností môže mať pozitívny efekt, avšak závisí od skupiny, či následne nájde podporu a zdroje k pozitívnej zmene alebo bude naopak podporovať členov v pokračovaní tohto správania.

Naši online terénni pracovníci  prichádzajú do online diskusií aj do online skupín, ktoré môžu prinášať pre  citlivých ľudí vážne riziká. Sú to tie skupiny, ktoré sú špecificky smerované na sebapoškodzovanie. Do týchto skupín  je náročné prísť s opačným trendom (kvôli tomu, že chcú byť v skupine tí, čo sú si podobní, aj myslením).  Našou úlohou je prinášať informácie o duševnom zdraví a pomoci. Sme tak blízko mladým, ktorí sa inak boja hľadať odbornú pomoc, nedôverujú jej, hoci dôverujú iným cudzím ľuďom.

Povaha online terénnej práce v sebe zahŕňa aj mnohé otázky či riziká. Keďže sa jedná o psychologické intervencie, ktoré doteraz neboli aplikované, pracovníci IPčka musia nájsť spôsob, ako v online prostredí ochrániť ich samých a aj účastníkov online diskusií. Narážame na etický problém. Nemôžeme sa vydávať za niekoho iného a vytvárať falošné profily, no odhalenie skutočnej identity pomáhajúceho pracovníka je rizikové pre pracovníka samotného a zároveň je prekážkou v budovaní otvoreného (dôverného) vzťahu, nakoľko členovia online diskusií, v ktorých sú zdieľané patologické, až život-ohrozujúce témy, medzi seba psychológa nepríjmu. Diskutujúci pracovník v online fórach teda musí mať identitu, ktorá nie je falošnou identitou, taktiež nemôže vystupovať pod vlastným menom. Ako riešenie tohto problému sú vhodné avatary, ktoré ponúkajú možnosť vytvoriť virtuálnu identitu, ktorá má svoje zameranie, chráni pracovníka a nie je falošnou identitou poradcu. Tie naše vám teraz chcem odhaliť ako odmenu, že ste vydržali čítať až sem ? Etická stránka online terénnej práce, nad ktorou celé mesiace premýšľame, napriek tomu zostáva otázkou, no pozitívne dôsledky tohto prístupu sú dostatočnou motiváciou na nájdenie komplexnejších riešení tohto problému.

Avatar v našom ponímaní znamená virtuálnu postavičku IPčka. Každá postavička má svoje zameranie, oblasť, ktorej sa venuje a ciele, ktoré chce v rámci online diskusií dosiahnuť. Za jej vystupovaním v online diskusiách nie je jednotlivec, ale tím ľudí, čím sa zabezpečuje anonymita IPčkárov, ich bezpečie a zároveň kvalita príspevkov. Každá postavička sa vyhýba tomu, aby klamala účastníkom diskusie a preto prispieva správami všeobecného charakteru.

Naše avatary sa v diskusných fórach a v skupinách volajú a vyzerajú takto:

Kniho Moľka je veľmi šikovná a múdra dievčina. Rada číta odbornú literatúru a vie toho o psychológii veľmi veľa. Najviac sa snaží pochopiť, ako fungujú medziľudské vzťahy a ako sa dá komunikovať s ľuďmi na internete a pomáhať im.

Čistý Čistič vie, čo znamená “dýchať čistý vzduch”. V jeho okolí je mnoho ľudí, ktorí sú drogovo závislí, no on sám sa drogám úspešne vyhýba. Rozumie tomu, aké je to náročné, preto chce ľuďom v podobnej situácii pomôcť.

Turtle Hope je milá, vekom skúsená korytnačka. Prešla si v živote radosťami, ale najmä mnohými ťažkosťami. Napriek tomu ju neobchádza nádej, že jej život sa nakoniec môže obrátiť k lepšiemu. Táto nádej, ktorá ju sprevádza celým životom jej už pomohla v mnohých náročných životných situáciách.

Patience Willow je ako vylepšená verzia “bútľavej vŕby”, ktorej sa všetci ľudia zverujú so svojimi starosťami. Ona nie len vypočuje, ale je veľmi trpezlivá a dokáže prinášať podnety, ktoré pomáhajú ostatným ľuďom rásť. Aj keď nezvykne radiť, vie sa veľmi dobre pýtať.

Happy Soul je veľmi radostná a aj cez náročné situácie v jej živote sa dokáže pozerať na svet ako na dobré miesto. Hnevá ju, že sa veľa hovorí o tom, keď má človek problémy, ale málo o tom, ako žiť lepšie. Snaží sa do rozhovorov prinášať podnety zamerané na sebarozvoj. Tiež sa snaží poukázať na to, čo je v našich životoch dobré a čo nás posúva ďalej.

Tak to sú on a ony ?

Verím, že Papageno bude naše internety ovládať, verím, že mu v tom pomôžeme aj my z IPčka.

Chcem nakoniec poďakovať za finančnú podporu, ktorú sme na náš projekt online terénnej práce dostali.
Projekt bol finančne podporený Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky. Ďakujeme za to.

Je to pre nás veľký záväzok, chceme byť pre mladých, ktorým je ťažko, naozaj užitoční.

PhDr. Marek Madro