Fórum

Podeľ sa so svojimi názormi a diskutuj s ostanými

Smajli 581 Rep.

Smajli's reputation

Total 581

0,0,0,0,0,0,0,0,0,0,0,0,0,0,0,0,0,0,0,0,0,0,0,0,0,0,0,0

15 May, 2016 Commented z tohto komentu mi hlavou prebleslo " máš dobrú a citlivú dušu,Nezábudka"...zrejme preto sa ťa dotkne, keď sa iní nesprávajú, ako by si očakávala...ale možno sa mýlim...čo myslíš?

15 May, 2016 Commented myslím, že sú situácie, kedy je potrebné hľadieť na seba, aby sme nevyhoreli v tom, ako sa snažíme furt vyhovieť druhým a venujeme im energiu, ktorú však my sami nemáme už odkiaľ čerpať a taktiež, že sú situácie, kedy sa naozaj oplatí hľadieť viac na iných než na seba a dokonca z toho potom máme dobrý pocit, že sme iným pomohli. To strhávanie debaty na seba...hmm uvedomujem si u seba, že sú debaty, kedy mám strašnú chuť skočiť do reči tomu, kto práve rozpráva lebo aj ja sa chcem vyrozprávať a mám práve k tomu,čo hovorí,čo dodať a tiež že i mne takto iní skáču a otočia dej na seba :D a ja nedopoviem, čo všetko som chcela a som z toho taká..hm..slušne povedané "nahnevaná" niekedy... je to večný boj o pozornosť...ale učí ma to trpezlivosti a sebaovládaniu, keď si fakt poviem,že tentokrát to nebude o mne ale o druhom, nech si uľaví a potom nabudúce to skúsim otočiť na seba, ako potrebujem...a tak to striedam :) máte to niekedy tiež takto? aké to je pre vás, keď vám skočia do reči? a skáčete i vy iným?

15 May, 2016 Commented samozrejme, že smieš :) takže to sú tie vlastnosti, ktoré ti na nej imponujú (sú ti sympatické)?.. zrejme to je fakt dobrá kamoška, čo?

+10

15 May, 2016 Zodpovedané Ako sa vysporiadať so samotou?

13 May, 2016 Commented Nezúbudka, mať podupanú dušu asi netúži nikto. Je na nás,komu čo dovolíme a čo si vpustíme do vlastného vnútra....to, čo očakávaš od iných robíš ty im?...neviem, len mi to napadlo, či to tak naozaj funguje "čo chcete aby robili vám, robte vy iným". Či sa dá ľudí v našom okolí naučiť, aké správanie od nich očakávame a potrebujeme....čo myslíš?.... myslíte?

13 May, 2016 Commented vaau! to jak si spravila?? :O a vieš,čo by som s nimi robila? olajkovala by som tu každú odpoveď, ktorá v sebe nesie nádej a cítiť z nej pozitívnu silu ;) lebo niekedy je slov málo a gesto vraví za všetko :P hmm, nerozumiem kontextu, v ktorom sa ti to stalo...ale chápem, že ťa to ranilo. Asi tam chýbal nejaký cit / súcit,že? a u mňa?...po pravde, naučila som sa prijať,že nie každý sa zaujíma naozaj o to, čím žijem a je proste práve viac zahľadený do seba. A je to v poriadku, ak sa ma 15 ľudí opýta,ako sa mám,ale je im to jedno lebo chcú otočiť debatu na seba :) , tak si nájdem jedného, ktorému to jedno nie je a s ním zažívam blízkosť a záujem. A je to tak v poriadku. Lebo tiež robím chyby, tiež nie vždy odhadnem,čo druhý práve potrebuje a strhnem pozornosť na seba, keď ju práve potrebuje on. "Opýtajú sa, ale nepočúvajú" - áno, deje sa to. Sme ľudia, máme sa ešte celkom čo učiť, nie?

12 May, 2016 Commented mať strach nie je zlé,Nezábudka...aj ja ho mávam a často. Rozumiem i tvojím dôvodom, prečo na ľudí takto reaguješ....len asi nerozumiem tomu procesu ubližovania si - čím si to na teba počká a čo je to/ alebo tá chvíľa, ktorá ťa zlomí?

12 May, 2016 Commented normálne mi na tejto stránke chýbajú také "lajky" alebo aspoň hviezdičky ku príspevkom, ktoré sa mi páčia :)....Mirka,aké je to pre teba byť sama sebou, keď odpovedáš úprimne?

12 May, 2016 Commented ....fakt nikdy nikto ? :O ani nejakú alternatívu týchto otázok o tvojom prežívaní ?

08 May, 2016 Commented napadá mi k tomu také heslo, ktorým sa riadim " nikdy nedovoľ strachu, aby ťa blokoval v dosahovaní tvojich cieľov" ...byť s druhými, či bez nich?...čo je tvojim cieľom, Mirka?

+10

08 May, 2016 Zodpovedané “Ako sa mas?”

04 May, 2016 Commented jasné,že som im to povedala :) zistila som totiž, že ľudia potrebujú vedieť, ako ich vnímajú iní, najmä blížni a ako a za čo si ich vážia. Oni boli veľa krát so mnou práve v tých mojich ťažkých chvíľach, keď som stratila milovanú osobu, či smrťou, či rozchodom a zažili sme si i kopec srandy spolu a tieto spomienky ostanú naveky vryté v mojom srdci. Naučila som sa hovoriť veci ľuďom priamo, aby som im nedávala priestor na domýšľanie, ale na poznanie toho, čo a ako vnímam a vyjasňujeme si nezhody. Dosť to potom oslobodzuje v každom vzťahu, ktorý sa naskytne. Hoci všetko "intímne", osobné, čo dáš zo seba von je riziko, pretože ľudia to môžu zneužiť. Otázkou je potom, ako sa k tomu postaviť, ak sa zdieľať potrebuješ a zároveň máš strach, ktorý ťa v tom blokuje? a s tým fórom, hmm..ja som o tomto dozvedela od kamošky, čo pôsobila kedysi v IPčku a prišlo mi to zaujímavé, tak som sa registrovala a sledujem,čo sa deje....možno, keby tomuto spravíme nejakú reklamu medzi známymi, tak by to viac ožilo. Bola by škoda, keby sa o nenormalne.sk ľudia nedozvedia. Je tu mnoho fajn materiálov i ľudí, čo ich pridávajú :) Čo myslíš? čo s tým vieme spraviť?

04 May, 2016 Commented hmm "schopnosť objať".....s tým som mala dlhé roky riadny problém, prišlo mi to také...neprirodzené a čudné a zároveň som po tom túžila....ako to máš alebo máte vy s objatím ?

04 May, 2016 Commented hm...pozrela som trailer a ten film mi je povedomý, ale neviem,či som ho videla celý alebo tiež len kedysi trailer....verím v to,že zázraky sa dejú každý deň, hoci je mnohým fakt ťažké uveriť kvôli ľudskému rozumu, ktorý proste racionálne popiera, že také čosi je možné a je to vedecky nevysvetliteľné.

+10

04 May, 2016 Zodpovedané “Povedz mi, čo čítaš a ja ti poviem, kým si”

30 Apr, 2016 Commented kamoška napríklad kvôli strašne zlým vzťahom doma niekedy spávala pod mostom, opíjala sa, vyskúšala kadečo, šla na výšku ďaleko od domova, no nezaberalo, až si našla priateľa, šla robiť...a život ju naučil, naučil ju prebrať zodpovednosť do vlastných rúk, bojovať o prežitie, bojovať o svoje potreby, ciele, túžby, vykomunikovať si s mamou všetko a prijať ju,že je aká je. Je dospelá a bojuje ďalej, sama zhodnotila, že tá puberta bola riadne divoká, no naučila sa viac si vážiť, život, ktorý má. Teraz je mamou a bojuje ďalej. Jej pomohlo si ten hnev a napätie vybíjať v pogu, na koncertoch punkových a tak....Kamoš? odišiel tiež ďaleko z domu, sám, ťažko pracoval, vzťahy v robote boli také, že bol šikanovaný, zmenil sa, zatrpkol, potom skúsil hľadať svoju cestu v seminári, zistil,že to neni ono, hľadá teda znova lásku vo vzťahoch, prijatie, naplnenie...po tom, ako sa pred pár rokmi rozhodol, že svoj život ukončí,ale našťastie sa mu to nepodarilo strašne veľa vecí prehodnotil a teraz,hoci to stále nie je ideál, proste bojuje a ide ďalej a váži si druhú šancu, ktorú dostal. A o tom, že sa rezal som tušil,no priznal sa mi až po pár rokoch, keď si týmto všetkým prechádzal a znova sme sa stretli. Títo dvaja sú jedni z mojich najbližších priateľov, ktorých si neskutočne vážim a mám rada. Lebo proste sú,kým sú a bojujú s prekážkami života i naďalej. Odpoveďou na "ako s tým prestali" je teda asi, že prehodnotili, či im to zato stojí a či neexistuje produktívnejšia cesta vyrovnávania sa s ťažkosťami...trvalo to, no stalo sa. Tiež mi povedali, že vedomie, že niekomu na nich záleží viac ako im samým bolo dosť silne motivujúce k vytrvaniu v týchto "bojoch". Preto si myslím, že rozprávanie o tom je dôležité, ako som spomenula v iných komentoch -dávaš šancu niekomu vstúpiť do tvojho života a zaujímať sa. čo myslíš? sú ti takéto príbehy k niečomu užitočné?

+10

30 Apr, 2016 Zodpovedané Je samota na niečo dobrá?

30 Apr, 2016 Commented oo, tá Nebo nie je výmysel je aj sfilmovaná už,že? :)...ja som jej neverila,ale ohúrila ma a googlila som si potom všetky tie obrazy, čo kreslili tie deti :) fakt ..."iné" :)

30 Apr, 2016 Commented inzeráty?.. ako ti to s nimi ide? :) ja som počas letnej brigády ako čašníčka stihla prečítať hrubý román, keď neboli zákazníci alebo pršalo von xD ...

+10

30 Apr, 2016 Zodpovedané Ked si povies “koniec”

« Predošlá 1 2 3 4 5 6 7 8 Ďalej »