![[ne]normalne.sk](http://nenormalne.sk/wp-content/uploads/2015/11/logonen1.svg)
Fórum
Žiarlivosť – pomáha, alebo škodí vzťahu?
Minulý mesiac sa tu pomerne intenzívne hovorilo o žiarlivosti. Sám neviem či je lepšie žiarlivosť úplne vo vzťahu vylúčiť, alebo môže byť k niečomu prospešná.
Na jednej strane je treba partnerovi/partnerke veriť, lebo nie je vôbec príjemné ak toho najbližšieho človeka máme obviňovať. Veď predsa ako má človek presvedčiť toho druhého, že sa nemá prečo báť?
Na druhej strane – nie vždy je to tak o nedôvere k človeku, ktorého ľúbime, ako skôr k človeku, ktorý voči nemu prekračuje hranice. Je tam akoby určitá snaha toho človeka brániť, no nazýva sa to žiarlivosť.
Priznám sa, mám v tom chaos 
aká je vaša skúsenosť? Je tá žiarlivosť na niečo dobrá, či je to zabijak vzťahu?
16 answers
Nezabudka, pekne si to napísala…ja osobne žiarlivosť nemám rada a predsa niekedy po nej paradoxne aj túžim….keď mám pocit,že priateľovi sú prednejšie iné veci a povinnosti než ja,tak si aj prajem dostať sa do pozície, kedy by mal na koho žiarliť a vidieť, že o mňa majú iní záujem….aspoň také to malé podrýpnutie doňho, že aha,lichotí mi, ak ma niekto ocení a ty si to už dlho nespravil…:D….no a aj napriek tejto túžbe si nedovolím dostať sa do tej pozície a takto ho “provokovať” lebo mi to nie je úplne prirodzené, chcem, nech vo mne cíti istotu…
Mirka, myslím, že si vieš pomenovať po čom túžiš a aké by si chcela aby to bolo, aby si bola možno spokojná, šťastná…?…čo z toho,čo si ešte neskúšala by ti k tomu mohlo pomôcť,čo myslíš?
-
Mirka -Túžim po normálnom vzťahu. Túžim po tom,aby moje slová brala tá osoba vážne a nie jedným uchom dnu a druhým von… Taktiež túžim po slobode,aby som sa nebala otvoriť net,že ma tam čaká ďalšia správa plná výčitiek
Aby som sa nebála ísť vonku s niekym iným a aby som dokázala byť sama sebou a nemyslieť stále so strachom čo bude ak to nebude podľa jej predstáv…
Hranica žiarlivosti je veľmi tenká. Nedá sa úplne zo vzťahu vylúčiť. Taký ten osteň občas pichne každého, priznajme si úprimne :). Niekedy stačí hlúposť a pichne nás, že partner ide s kamošmi na pivo, ale my ho chcem mať pre seba, lebo sme nemali práve najlepší deň. Ale to zvyčajne rýchle prejde. Ak sme unavení, z práce, či školy, niekto nás rozladí, máme sklony byť vzťahovační a aj maličkosť môže spôsobiť, že všetko vnímame citlivejšie a spôsobíme hádku, alebo žiarlivostnú scénu.
Osobná skúsenosť – chorobná žiarlivosť je už obmedzujúca a ničí vzťah.
Tá myšlienka, “neprekoreniť polievku” sa mi páči Keď je žiarlivosť len ľahučkým korením, na tom sa asi viacerí zhodneme, že to je v poriadku. Rozmýšľam, čo vtedy, keď si človek uvedomí, že začína príliš žiarliť a žiarlivosť začína vzťahu škodiť? Čo by mohlo vtedy pomôcť?
-
mozno by stacilo sa porozpravat s partnerom, ze toto sa so mnou deje, nechcem aby to prerastlo do niecoho horsieho atd….. a ked ten partner stoji o vztah, tak sa na chvilu vzda svojich aktivit a venuje sa iba partnerke….. ale zas nie dlho aby si partnerka nezvykla velmi 😀